V júli pred 60 rokmi zomrel americký spisovateľ Ernest Hemingway. Pod prezývkou Papa ho poznal celý svet. „Ak nemôžem písať, to ostatné v živote ma nebaví," povedal. Hemingway bol prvý Američan ranený v 1. svetovej vojne. Domov sa vrátil ako hrdina a príbehy z frontu opísal o desať rokov neskôr v strhujúcom románe Zbohom zbraniam. Zbrane sa mu napokon stali osudnými. Dva výstrely za nevyjasnených okolností ukončili aj jeho život. Kto bol Ernest Hemingway? Stelesnené mužské ego, ktoré sa rado pozrelo na dno pohárika, náruživý lovec, najznámejší "depkár" medzi spisovateľmi? Alebo precitlivelý umelec, smelý dobrodruh, milovník mačiek, geniálny pozorovateľ života? Túto otázku si spolu budeme klásť nasledujúcich sedem dní, ktoré sme vyhradili Ernestovi.
Hneď v úvode týždňa nám Ernest Hemingway otvorí brány franúzskej metropoly. V piatich častiach si budeme čítať z jeho knihy spomienok na Paríž nazvanej Pohyblivý sviatok. Ako mladý začínajúci autor strávil Hemingway niekoľko rokov v neútulnom parížskom byte spolu so svojou ženou a dieťaťom. Napriek tomu, že nemali ani vlastný záchod, tento výlet bol preňho oslavou, dobrodružstvom, splneným snom. Opisuje svoj pohľad na Paríž 20. rokov so všetkými vtedajšími kultúrnymi osobnosťami. V neposlednom rade v knihe nájdeme myšlienky spisovateľa, ktorého formovala vojna, svetová kríza, bieda, hľadanie seba samého. „Človek by nemal chodiť na výlet s niekým, koho neľúbi," prezrádza Dušan Jamrich v réžii Martina Bendika. Program je z roku 2000.
Román Komu zvoní umieráčik opisuje obdobie španielskej občianskej vojny. Dej sa odohráva v horách počas troch dní. V diele nájdeme surovosť totality, fašistov, expresívny jazyk, priamočiare vykreslenie postáv, ale aj filozofické reflexie. Rozvíja myšlienku, že boj je súčasťou života a nemožno pred ním ujsť. Boj jedného dobrého človeka nemôže byť záležitosť jednotlivca, ale celého ľudstva. Rozhlasovú hru podľa knihy Ernesta Hemingwaya vysielame v dvoch častiach. Účinkujú Igor Hrabinský, Rudolf Látka, Martin; Kolesár, Jaroslav Vrzala, Štefan Mišovic, Andrej Vandlík, Viera Richterová-Horváthova, Bohumila Horňáková, Anton Šulík a ďalší. V roku 1975 režijne naštudoval Ladislav Hyža.
Od utorka pokračujeme pásmom Slava Kalného Starec a puška, ktoré bude o našom hrdinovi týždňa -spisovateľovi a reportérovi Ernestovi Hemingwayovi. Bol to macho, čo do seba prevracal jeden pohárik za druhým, alebo precitlivený umelec? Účinkujú Karol Machata, Vladimír Štefuca, Viera Richterová, Soňa Ulická, Darina Vašíčková a Jozef Šimonovič. Režírovala Viera Weidlerová v roku 2000. Následne vás pozývame počúvať esej slovenského novinára a reportéra Karola Hulmana, ktorú nazval U Hemingwaya vo Finca Vigia. Číta Miroslav Trnavský. V roku 2010 redakčne pripravil Patrik Oriešek.
Keď sa povie meno Ernest Hemingway, azda každému sa vybaví priam celebritná osobnosť, nositeľ Nobelovej ceny, veľký umelec, depresívny alkoholik ba dokonca samovrah, autor románov Komu zvonia do hrobu, Zbohom zbraniam či novely Starec a more. Nájde sa už len málo smrteľníkov, ktorí by poznali osobitú kapitolu Hemingwayovej tvorby - jeho poviedky. Práve o nich bude hovoriť pásmo Martina Šenca. Nesie názov Poviedkár Hemingway – majster krátkej prózy. Na Litere si ho vypočujte od stredy. Účinkujú Daniela Šencová, Štefan Martinovič a Tomáš Bartoněk. Odznejú úryvky z poviedok Hory ako biele slony, Čisté, vysvietené miesto a Koniec. Relácia je z roku 2017.
Aby nebolo málo, po pásme M. Šenca vám ešte ponúkneme jednu Hemingwayovu poviedku - Zápasník. Jej hrdinom je Nick Adams, protagonista krátkych príbehov, ktoré Hemingway písal medzi 20. a 30. rokmi. Text demonštruje ústrednú myšlienku spisovateľovej tvorby: „Človeka možno zničiť, ale nie poraziť.“ Autor si tu zachováva objektívny štýl bystrého, triezveho a zdanlivo nezúčastneného reportéra. Zápas je pritom atraktívnou zámienkou na tvorbu a metaforou boja o prežitie. V réžii Táne Tadlánkovej číta Peter Rúfus. V roku 1998 redakčne pripravil Roman Brat.
Menej známou formou Hemingwayovho literárneho prejavu je tiež poézia. U nás jeho verše vyšli v preklade Milana Richtera pod názvom 66 básní. V programe s názvom Vták noci vám výber z jeho básní zarecituje Štefan Bučko. Preložil Milan Richter. Režíroval Pavol Gejdoš v roku 1997.
Od štvrtka si vypočujte pásmo o rovnomennom diele Ernesta Hemingwaya Krátky šťastný život Francisa Macombera. Hosť relácie Milan Resutík analyzuje majstrovstvo jeho krátkej prózy. Preložil Jozef Olexa. Ďalej účinkujú Soňa Ulická a Pavol Michalka. Režíroval Martin Hviš v roku 2008.
Relácia The Paris Review – 50.roky: Ernest Hemingway prináša rozhovory s najvýraznejšími literátmi svojej doby, ktorí sa stali neoddeliteľnou súčasťou literárneho kánonu. Okrem kritického zhodnotenia svojej i cudzej tvorby či názorov na umenie, spoločnosť a dobu, v ktorej žijú, v nich nachádzame oveľa viac - prenikavý humor, nečakané situácie, záblesky melanchólie. Z čítankových mien sa stávajú plnokrvní ľudia so všetkými svojimi vášňami, chybami, sebairóniou, aroganciou, ale aj úprimnosťou a citlivosťou. Preložil Tomáš Hučko. Účinkujú Michal Ďuriš, Jana Pilzová a Juraj Smutný. Režírovala Mária Danadová v roku 2020.
V programe Rádia Litera vám ponúkame tiež reláciu z cyklu Autor na dnes z roku 2004, ktorú autorsky pripravila Lucia Tarbajovská. Volá sa jednoducho Ernest Hemingway. Mladý novinár má tri dni na to, aby napísal článok o spisovateľovi. Čo by ste doň dali vy? Čo je s odstupom času dôležité menej a čo viac? Tak, aby ste nepísali to, čo už vedia všetci. Napríklad, kto bol predlohou pre "Starca a more"? Žeby 104-ročný Kubánec Gregorio Fuentes? Účinkujú Peter Himič, Juraj Zetyák, Peter Macko a Peter Vilhan.
Do piatkového programového bloku prispela Júlia Pavlová svojim vhľadom na život a dielo Ernesta Hemingwaya z cyklu Nobelova cena za literatúru, z roku 2009. V réžii Laca Keratu účinkujú Dušan Jamrich, Miroslav Trnavský a Zuzana Kyzeková. Pokračuje Gabriela Alexová cyklom Dve tváre - O odvrátnej tvári slávnych. Hemingway dostal v roku 1954 Nobelovu cenu a o rok neskôr Pulitzerovu. A aj tak mu to šťastie neprinieslo. „Zlé jazyky hovoria, že približne piati zo siedmich amerických laureátov Nobelovej ceny za literatúru boli alkoholici. A ja, Ernest Hemingway, som rozhodne nepatril k tej menšej skupine. Bol som sukničkár, chvastúň a hlavne dobrodruh, ktorý vždy a všade hľadal niečo extra. Môj život tvorili dobrodružstvá, krásne ženy a nevysýchajúce zásoby fliaš najtvrdšieho kalibru..." V réžii Laca Keratu z roku 2013 účinkujú Ivan Laca a Miroslav Trnavský.
Už sme si spomínali, že Hemingway vstúpil do literatúry ako básnik. Debutoval v roku 1923 knižkou Tri poviedky a desať básní. Básne pod názvom Verše pre istú dievčinu napísal až v roku 1950. Inšpiráciou k nim boli 21. narodeniny dievčiny Adriany Ivacichovej, ktorú neskôr zvečnil v románe Cez rieku a pod stromy. Verše v preklade Milana Richtera vám na záver nášho týždňa zarecituje Ján Mistrík. V roku 1993 redakčne pripravila Dagmar Kinčeková.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Foto: TASR, shutterstock, wikipedia, pixabay
