O zločincoch a zločinoch. Obetiach i obetavých skutkoch. O vyšetrovaní i vyšetrovaných. Ale najmä o súdnych sporoch, pojednávaniach a situáciách, ktoré prináša len sám život vo všetkých jeho odtienkoch. O tom bude nasledujúcich sedem dní na Litere.
Román JUDr. Emila Osifa Osudové stretnutia bol napísaný na základe skutočných udalostí, ktoré sa stali v Banskej Bystrici v 80-tych rokoch. Rozpráva príbeh štyroch vrážd mladých dievčat, ktoré si ako obete vybral románový Ivan Heler, skutočným menom Juraj Lupták. V rokoch 1982-1983, počas vyšetrovania najznámejšieho prípadu slovenskej kriminalistiky, museli policajné zložky preveriť viac než tisíc osôb a vypočuť viac ako šesťsto svedkov. Výsledkom ročného vyšetrovania bolo napokon odsúdenie a trest smrti pre J. Luptáka za trojnásobnú vraždu, lúpež a znásilnenia. Práve táto časť slovenských kriminalistických dejín vás bude sprevádzať počas celého týždňa formou čítania na pokračovanie. V réžii Petry Geletovej účinkuje František Výrostko. Program je z roku 2008.
Pokračujeme pôvodnou rozhlasovou hrou Jána Niňaja Ex offo. Je doktor Regeš ozaj vinný zo zanedbania lekárskej starostlivosti, navyše ak išlo o jeho nevlastnú dcéru? Na to už musí prísť obhajca Maxa. V hlavných úlohách sa predstavia Ladislav Chudík a Michal Dočolomanský. Spoluúčinkujú Jozef Vajda, Jela Lukešová, Vladimír Durdík, Vladimír Minarovič, Juraj Slezáček, Pavol Mikulík, Viera Strnisková a ďalší. Režíroval Dušan Zimen. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 1986.
V knihe Jacka Londona "Tulák po hviezdach" je hlavný hrdina odsúdený za vraždu na doživotie. Vo väznici zisťuje, že pravá ľudská sloboda je nezničiteľná, ak sa jej sami nevzdáme. Matúš Marcinčin analogicky zachytáva prežívanie väznenia u „slovenského Solženicyna“, legendárneho Silvestra Krčméryho a u tajného biskupa Jána Korca. Posledný menovaný zhŕňa: „Vnútorne slobodný človek si vždy myslí to, čo chce, i keď za to musí jesť len to, čo má... Je však bližšie šťastiu vo svojej chudobe, vyhnaný na ulicu či do väzenia, než ten, kto žije v pokoji otroka a v hojnosti, ale neodváži sa ísť za pravdou a niečo za ňu obetovať.“ Esej Keď väzni musia učiť slobode číta Juraj Zetyák. Pre RTVS vyrobilo košické štúdio Slovenského rozhlasu v roku 2021.
Utorkový programový blok otvorí román Obžalovaná, chorvátskej spisovateľky Slavenky Drakulic. Kniha je sondou do problematiky násilia. Skutočnosť, že rozprávačkou i hlavnou postavou je žena, ktorá zabila svoju matku, vieme od začiatku príbehu. Obžalovaná je už sama matkou malej dcéry. Počas súdneho procesu, v ktorom sa odmieta brániť a čokoľvek vysvetľovať, necháva plynúť svoj prúd spomienok na detstvo, rodinu, na to, ako rástla, dospievala, našla si partnera, porodila dcéru. Mlčí, prijíma vinu za svoj skutok a odmieta objasniť motív. V plynutí spomienok však obviňuje i ospravedlňuje matku, ktorá bola tiež obeťou týrania v rodine.
Pokračujeme dramatickým pásmom Jozefa Repka Laudatio criminis o prvom z národnostných procesov v Uhorsku v rokoch 1900 - 1909. V réžii Martina Bendika účinkujú Darina Vašíčková, Miroslav Trnavský, Ján Mistrík, Vladimír Minarovič a Ivan Letko.
Leonardo Sciascia je významný taliansky prozaik, esejista a románopisec, ktorý sa v poslednom období venuje aj detektívnemu žánru. Spočiatku čerpal námety z prostredia mafie, neskôr sa zameral na zločin predstaviteľov štátu, v ktorom sa ideológia zredukovala na politiku prázdnych pojmov pri delení koláča, ktorý si privlastnila moc. V románe Súvislosti sa po zavraždení prokurátora Vargu inšpektor Rogas púšťa po stope, ktorá, ako pribúdajú vraždy sudcov, začína rozmotávať klbko indícií, čo ho zavedú k najvyšším predstaviteľom štátnej moci. Autor v poznámke prízvukuje, že hoci ho inšpirovala udalosť z čiernej kroniky, dej sa odohráva v imaginárnej krajine. Hovorí o takých chúlostivých mocenských záležitostiach, že sa neodváži priamo menovať Taliansko. Neodohrávajú sa však podobné špekulácie aj u nás a inde? Úryvok z románu číta Alfréd Swan. Program je z roku 2010.
Na odľahčenie vás pozývame počúvať glosu Oľgy Feldekovej Mikrobodka. Vyrozpráva vám v nej príbeh čašníka z kaviarne Metropol, prostredníctvom ktorého pripomenie neslávne výročie februárového prevratu. Číta autorka. Pre RTVS vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2018.
Nenechajte si ujsť ani dramatizáciu kultového románu Franza Kafku Proces, ktorý zobrazuje bytostný konflikt jedinca s anonymným a nepriateľským spoločenstvom. V odtabuizovanej rozhlasovej dramatizácii vyznieva márna snaha hrdinu, vymaniť zo zdrvujúceho súkolia súdnej mašinérie, ako reflexia odcudzenia a absurdnosti, ktorá sprevádza ľudský život. Kafkovi sa originálnym spôsobom podarilo zobraziť pocity odcudzenia, samoty, vyhostenia a absurdnosti v konaní jedinca, čím ozrejmil zraniteľnosť konzervatívne vnímaných a interpretovaných hodnôt ľudského života. Román zdramatizovala Michaela Fišerová. Réžiu mal Martin Kákoš. Účinkujú Vladimír Hajdu, Martin Huba, Róbert Roth, Branislav Bystriansky, Richard Stanke, Elo Romančík, Dušan Kaprálik, Ivan Vojtek, František Kovár a ďalší. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2003. Počúvajte od stredy.
Kafkovi priatelia sa údajne pri čítaní ukážok z Procesu smiali. To tvrdí vo svojich spomienkach Max Brod. Laura Kladeková na základe týchto faktov vytvorila inteligentnú a vtipnú esej Kto sa smeje na Kafkovi. Vychutnáme si ju, ak chápeme vtip nielen ako anekdotu, ale aj ako schopnosť niekoľkými poznámkami preniknúť k jadru, príliš sa tam neobšmietať a ďalšou glosou premostiť myslenie k ďalšiemu prekvapivému zisteniu. Čítať bude Alena Ďuránová. Pre RTVS vyrobilo košické štúdio Slovenského rozhlasu v roku 2020.
Niektoré mená sa nevytratia z pamäti širokej verejnosti, ani keď ich už tak často nepočuť a nevidieť v médiách. Tak je to aj s osobou profesora Jána Mazáka, bývalého predsedu Ústavného súdu, neskôr generálneho advokáta na Európskom súdnom dvore. Od štvrtka vám Jozef Skybjak o ňom porozpráva viac v cykle Portéty. Program je z roku 2008.
Pokračujeme premiérovou reláciou, ktorá vypadla "Z tvorivej dielne Rádia Litera". Tému Charles Brandt: Ír a gangsterský film Martina Scorseseho už v piatom pokračovaní rozoberá Martin Šenc. V programe zaznie úryvok z knihy Charlesa Brandta „Ír“. Knihu do filmovej podoby preniesol americký režisér Martin Scorsese. V literárnom pásme sa venujeme jeho jednotlivým gangsterským filmom. V záverečnej časti si priblížime snímku "Na druhej strane" (The Departed) z roku 2006. Účinkujú Kamil Mikulčík a Daniela Šencová. Relácia je z roku 2021.
Do nášho týždňa prispel aj Guy de Maupassant v programe Prípad pani Luneauovej. Vypočujete si v ňom dramatizáciu rovnomennej poviedky tohto klasika francúzskej literatúry. Dotyčná dáma navštívi po smrti svojho muža miestneho kostolníka s delikátnou prosbou. Aby mohla dediť, potrebuje totiž dediča a neváha si za svoje tehotenstvo zaplatiť. Pre rozhlas napísal Mojmír Groll. Účinkujú Jozef Šimonovič, Vladimír Minarovič, Ivan Laca, Zuzana Tlučková, Štefan Richtárech, Michal Klučka a Róbert Horňák. Režírovala v roku 2004 Táňa Tadlánková.
Pod názvom Smrť v jeseni od piatku uvádzame poviedku Jozefa Puškáša. Rozpráva o záhadnom zmiznutí muža, ktorý prežil svoj život zdanlivo nenápadne - v sivote konsolidácie a totality... V réžii Evy Galandovej účinkuje Ján Valentík. Relácia mala premiéru v roku 1992.
Viliam Žingor je slávny slovenský partizán a obeť zmanipulovaného súdneho procesu. Prvý krát sa stal hrdinom, keď sa postavil mnohonásobnej presile nacistických vojsk. Druhý krát sa ním stal, keď bezprostredne po vojne prezrel potemkinovskú fasádu socialistického bludu a tým pre režim predstavoval také riziko, že ten radšej zrežíroval jeho súdnu vraždu, ako by mal čeliť jeho kritike. Príbeh V. Žingora naplno odhaľuje tvár oboch režimov - nacistickej aj komunistickej diktatúry a ukazuje ich blízku podobnosť. Viac sa už vo fíčri Viliam Žingor – Partizán prezradí Teodor Kuhn.
Americký spisovateľ a režisér Norman Mailer sa svojimi reportážami zaradil k tzv. novému žurnalizmu. Za román s dokumentárnymi rysmi - Katova pieseň - o súdnom procese s dvojnásobným vrahom, Gery Gilmorom, dostal Pulitzerovu cenu. Próza sa veľmi prísne opiera o fakty, ale aj o osobné rozhovory s týmto človekom. Je to teda skutočný príbeh zločinca, ktorého prepustia na slobodu po osemnástich rokoch, no nevie sa zaradiť do normálneho života a neskôr ani pochopiť pohnútky, čo ho viedli k ďalším nezmyselným vraždám. Jeho poprava je skôr veľkolepá recepcia, lebo medzičasom sa jeho príbeh stal senzáciou. Katova pieseň je plná absurdnosti a rozporov amerického spôsobu života a zároveň významné umelecké dielo svetovej literatúry. Úryvok z knihy číta Alfréd Swan. V roku 2011 redakčne pripravil Marián Grebáč.
Náš týždeň uzavrie rozprávkový príbeh. O sudcovi, ako inak. Vlastne, bude to skôr rozprávka o jednom zlodejovi a chlapcovi. Ale viac sa dozviete z arabskej ľudovej rozprávky Sudcova múdrosť. Rozpovie vám ju Peter Rúfus v réžii Táne Tadlánkovej. Vyrobil Československý rozhlas Bratislava v roku 1990.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia
