Náš týždeň klasicky otvorí pravidelné čítanie na pokračovanie, tentoraz z publikácie Zločiny komunizmu v rokoch 1948-1989. Kniha bola ocenená Cenou Dominika Tatarku za rok 2001 a vyvolala veľký čitateľský záujem. Prvý diel prináša historické štúdie renomovaných historikov, opisujúce rôzne druhy perzekúcií komunistického režimu na Slovensku. V piatich častiach v réžii Róberta Horňáka účinkujú Karol Machata, Soňa Ulická, Stano Dančiak, Alfréd Swan a ďalší. Program je z roku 2002.
Pokračujeme pôvodnou rozhlasovou hrou 60 minút zo života obetí a vrahov. Hra je autorským debutom Natálie Hattalovej a vznikla na podklade autentických materiálov a zachovaných súdnych spisov z 50-tych rokov. Autorka tak na konkrétnom ľudskom osude zachytáva nielen jeho príbeh, no v podtexte hľadá stopy nadčasových princípov. Hra sa tak stáva nielen pietou zmarených ľudských životov, ale obrazom ohrozenia základných morálnych kritérií v akomkoľvek totalitnom spoločenskom usporiadaní, kde podmienky na prežitie diktuje fenomén strachu a neslobody. Účinkujú Karol Machata, Richard Stanke, Helena Geregová, Dušan Tarageľ, Ján Mistrík, Marián Geišberg, Alfréd Swan, Ján Kroner a ďalší. Režíroval v roku 2002 Štefan Korenči.
Je to ešte čerstvé, čo nás zaskočil fakt, že nás navždy opustil akademický maliar, grafik, ilustrátor a osobnosť slovenskej kultúry a verejného života Miroslav Cipár. Pri tejto príležitosti si ho pripomenieme v relácii 5 x 5 úvah o slobode. Ide o cyklus, v ktorom sa 25 osobností našej kultúry vyjadrovalo k 25. rokom slobody po novembrových udalostiach. Vypočujte si zamyslenie umelca v jeho vlastnom podaní. V roku 2014 redakčne a režijne pripravil Marián Grebáč.
Produktom komunistickej diktatúry po februári 1948 boli perzekúcie obyvateľstva, nezákonné akcie bezpečnostných orgánov a absurdné súdne procesy porušujúce všetky princípy riadnych právnych aktov. Prvé politické procesy sa konali na Slovensku už pár mesiacov po februárovom prevrate. Zdanie legitimity tomuto - doslova - honu na vymyslených nepriateľov štátu, dávali rekodifikácie právnych noriem a zákonov, ktoré len a len upevňovali monopol moci komunistov. O rozsudkoch nerozhodovali v konečnom dôsledku sudcovia ale politické špičky štátu. Kruté rozsudky vyvolávali v spoločnosti psychózu strachu, prinútili takmer všetkých občanov k poslušnosti. Rekapituláciu tohto bezprávia zhŕňa program Perzekúcie a súdne procesy po februári 1948. Autori Robert Kotian a Peter Turčík sa v ňom sústredia na obdobie od roku 1948 po rok 1954. Počúvajte od utorka. Spoluúčinkujú Ondrej Podolec a Branislav Kinčok. Program je z roku 2020. Vysielame v troch častiach (druhú časť od stredy, tretiu od štvrtka).
Anglický autor detektívnych príbehov Steven Peters zámerne obchádza základnú funkciu detektívky – byť rébusom, hádankou, ktorá má slúžiť na pobavenie. Usiluje sa využiť šancu, ktorú krimi-literatúra poskytuje. Umožňuje skúmať človeka v krízových situáciách, keď sa najvypuklejšie prejavujú ľudské vlastnosti a charakter. V poviedke V cele smrti podrobne skúma motívy konania Razu Valkunina, odsúdeného na smrť za beštiálnu vraždu. Raza rozpráva psychológovi svoj životný príbeh, uvádza rozličné podrobnosti zo svojho detstva a ten si napokon domyslí otrasnú pravdu. Celý jeho život poznačila hrozná udalosť a vnútorný svet sa dostal do vykrivenej polohy. Skrátenú poviedku vám prečíta Alfréd Swan. V roku 2011 redakčne pripravil Marián Grebáč.
Jozef Kroner vám na odľahčenie porozpráva rozprávku Posteľ ako svedok. Podľa slovenskej ľudovej rozprávky ju napísal Konštantín Palkovič. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 1993 a vy si ju vychutnajte aj s najmladšími členmi rodinky.
Od stredy si na Litere vypočujete úryvok z knihy Mariána Dudinského Kmotrou mi bola ŠtB. Autor bol jedným z posledných politických väzňov komunistickej totality a strávil v leopoldovskej väznici vyše päť rokov. V réžii Štefana Korenčiho číta Jozef Šimonovič. V roku 2002 redakčne pripravil Peter Štrelinger.
Kultový ruský básnik Jevgenij Jevtušenko sa presadil aj ako literárny vedec, umelecký prekladateľ, scenárista, režisér, herec a fotograf. Jeho básne, ktoré si pred koncertami čítali aj Beatles, boli preložené do vyše 70 jazykov. Patril k najodvážnejším sovietskym umelcom; nebál sa zastať disidentov a odsúdiť okupáciu Československa. Jeho kritici však tvrdia, že bol majstrom v lavírovaní medzi odporom a prispôsobovaním sa a komunistický režim si ho pestoval ako živý dôkaz umeleckej slobody. Jevtušenko poskytol niekoľko rozhovorov, kde sa vyjadril aj k dvojitému dátumu svojho narodenia. Viac sa dozviete v pásme Júlie Pavlovej Jevgenij Jevtušenko a jeho interpreti, nebudú chýbať citáty či úryvky z tvorby. Účinkujú Přemysl Boublík, Ľubomír Feldek, Ivan Laca a Marián Geišberg. Program je z roku 2016, počúvajte od štvrtka.
Metafora raja, ktorú zaraďujeme do vysielania od piatku, je pôvodná rozhlasová hra od Jozefa Repku. Autor sa v nej zaoberá témou povojnovej situácie vo vtedajšom Československu. Inšpiráciou mu bol zmanipulovaný politický proces s Viliamom Žingorom, o ktorom sa mnoho do nedávnej minulosti na Slovensku nevedelo. V. Žingor bol partizánsky veliteľ počas SNP. Jeho ideály o spoločnosti sa však nekryli s ideológiou komunistickej strany a tak sa stal vhodným kandidátom pre proces s „nepohodlnými“. Patrí k jedným z najväčších vykonštruovaných politických procesov u nás. Autor vo svojej hre vytvoril metaforicko-symbolické podobenstvo života legendárneho veliteľa, proti ktorému sa obrátilo jeho okolie, bývalí spolupracovníci a čiastočne aj vlastné ideály. Účinkujú Ján Tréger, Roman Matisko, Igor Krempaský a Ľubomír Bukový. Režírovala v roku 2010 Lucia Tarbajovská.
Náš týždeň ukončí Martin Kalužák a jeho Ladislav Orosz, teda portrét ústavného sudcu a právnika. L. Orosz patrí medzi predných odborníkov na ústavné právo na Slovensku. Narodil sa v Rožňave, študoval v Košiciach, aj svoj profesionálny život spojil s najväčším mestom východného Slovenska. Práve Ústavný súd môže byť jazýčkom na váhach pri dôležitých rozhodnutiach o samotných základoch právneho a politického systému na Slovensku. Na jeho sudcov sú preto kladené vysoké profesionálne, ale aj ľudské a morálne nároky. Ústavný sudca Ladislav Orosz si ich svojou prácou dokázal zastať. Program je z roku 2012.
O obetiach a nespravodlivosti bol program týchto dní, ktorý sa nepočúval ľahko. Zoznam nehanebne prenasledovaných a nespravodlivo odsúdených je dlhý. O to viac poteší fakt, že i v tak ťažkých časoch sa našli svetlé miesta. Redaktor Martin Šenc sa pri jednom takom osude pristavil. Pri človeku, ktorého sa zlomiť nepodarilo. Pri jednom z mála, ktorý v boji za svoje presvedčenie uspel. Nazývajú ho aj slovenským Solženicynom. Jeho meno je Silvester Krčméry. Viac vám v eseji Absurdita v súdnej sieni prečíta Tomáš Bartoněk. Reláciu uvádzame v premiére.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: unsplash.com, pixabay.com, TASR, wikipedia
