Uplynulý víkend sme si pripomenuli medzinárodný deň hôr. Hôr ako symbolu prírodnej rovnováhy na Zemi. Hôr ako pútnického miesta kam smerujeme v čase nepohody, vyčistiť sa. Aj náš týždeň sme zasvätili miestam, ktoré nám dávajú pocítiť odkiaľ sme vzišli, potvrdzujú aký sme malý, no dôležitý dielik mozaiky celku. Budeme tiež spomínať na nedávno zosnulého Antona Marca, ktorý zasvätil svoj život Vysokým Tatrám, kde žil a tvoril. Pracoval ako horský nosič, chatár i záchranár. Zanechal nám po sebe asi tridsiatku kníh nielen pre deti a mládež ale i literatúry faktu, viaceré z nich sú z prostredia hôr. Vydajme sa po stopách v snehu spolu s ním, až tam hore, kde sme si všetci rovní.
Počas týždňa si budeme na pokračovanie čítať z novely Antona Marca Kruté safari. V réžii Jaroslava Riháka v piatich častiach účinkuje Alfréd Swan. Bude to dramatický príbeh chlapca z Kamenistej doliny, ktorý sa podujme chrániť mladého medveďa, ktorému zastrelili matku. Zažije pritom nečakané dobrodružstvá. Kniha je citlivou obhajobou ekologického prístupu k životu. Hoci je určená dospievajúcej mládeži, nájde sa v nej každý. V roku 1997 redakčne pripravil Roman Brat.
V programe Rádia Litera pokračujeme pôvodnou rozhlasovou hrou pre mládež z pera Bibiany Wallnerovej Yetti sa pätí. Príbeh sa odohráva na chate horskej služby, kam si príde liečiť zlomené srdce lekárka so svojou malou dcérou. Chatár a šéf horskej služby tu žije s malým synom. Začína sa spleť vzťahov a dobrodružstiev. Účinkujú Peter Mišík, Zuzana Zimenová, Tatiana Kučeráková, Klaudia Vašeková, Ľuboš Mikulský, Viera Topinková, Leopold Haverl, Alojz Kramár, Viera Weidlerová a Peter Jezný. Réžia: Jozef Dánai. Hra mala premiéru v roku 1979.
„Pozoruhodnou lokalitou na samom úpätí Vysokých Tatier je Burich. Archeológovia tvrdia že táto skalnatá vyvýšenina bola osídlená už 8000 rokov pred našim letopočtom. Čo má s touto pozoruhodnou lokalitou spoločné dedinka Veľký Slavkov?“ Nomen - non semper omen - to je názov úsmevno-vážneho rozprávania o zemepisných názvoch, ktorého autorom je opäť Anton Marec. V réžii Jara Riháka vám bude čítať Peter Bzdúch. V roku 2004 redakčne pripravil Vladimír Dobrík.
Od utorka do nášho tematického týždňa pridávame umelecko-dokumentárme pásmo Hory vo mne – o živote Eduarda "Kura" Liptáka, športovca, horolezca, horského vodcu a člena Horskej záchrannej služby, ktorý zaznamenával svoje pôsobenie v horách na nahrávacie zariadenie. Jeho autentické záznamy sú doplnené pôsobivou hudbou a poéziou. V roku 2014 autorsky pripravila Marcela Čížová.
Americký spisovateľ Charles Frazier upútal pozornosť literárnych znalcov i čitateľskej obce už svojou prvou knihou Studený vrch. Získal za ňu americkú National Book Award a bola úspešne sfilmovaná. Ide o fascinujúci príbeh lásky pôsobivo zasadený do divej horskej scenérie. Muži zo Severnej Karolíny sa rozhodli pripojiť k vojsku Konfederácie v začínajúcej sa občianskej vojne. Dcéra nového reverenda Ada sa zaľúbi do nezhovorčivého Inmana a sľúbi mu, že na neho počká. Zamilovaní si píšu listy, ktoré postupne zostávajú bez odpovedí, a tak sa množia ich pochybnosti, či milovaná osoba ešte žije. Po troch rokoch vojnových hrôz sa zranený Inman rozhodne dezertovať a vrátiť sa domov. Vydáva sa na ťažkú, takmer päťstokilometrovú cestu. Úryvok z románu číta Alfréd Swan. V roku 2011 redakčne pripravil Marián Grebáč.
Valasi. Mali by bačovi pomáhať, ale oni kdeže! Vôbec sa o svoje povinnosti nestarajú. Že bude jedna – dve ovce chýbať? Veď to je bačova starosť. Jedného dňa veru bolo naskutku menej oviec, než koľko ich ráno na pašu vyháňali. Rátali valasi raz, rátali druhýkrát, ale stále len o päť oviec menej narátali. Bača sa na nich nahnevá a pošle ich na objaviteľskú cestu – majú prejsť celými Tatrami a porátať všetky ich vrcholy. Ako to dopadne, to vám v rozprávke Antona Marca Koľko vrcholov majú Tatry vyrozpráva Dušan Jamrich. Nezabudnite počúvať aj s najmladšími členmi rodiny. Réžia: Táňa Tadlánková. Vyrobil Československý rozhlas v roku 1989.
Od stredy pridávame fíčer Ivana Lehotského z roku 1997 - Tatranskí šerpovia - venovaný našim vysokohorským nosičom. Pozývame vás na rozhlasovú prechádzku s autentickými nahrávkami zvukov tatranskej prírody. Primyslite si náklad na pleciach a mĺkvosť vášho spoločníka, ktorý toho už veľa zažil. Bude ich hneď niekoľko. Ján Vernarčík – nosič, chatár a milovník hôr, Eva Truchlíková z chaty pod Rysmi, či rekordér Laco Kulanga zo Skalnatej chaty. Spoluúčinkujú Ján Valentík a František Mrázik. Počuť budete aj Tatranské verše Andreja Guotha, Štefánie Pártošovej a Juliana Tuwima, ktoré recituje Vladimír Minarovič. Redakčne pripravila Táňa Kusá, réžia Martin Kákoš. Relácia mala premiéru v roku 1997.
Pokračujeme pôvodnou rozhlasovou hrou Antona Marca Posledná šanca. V roku 1977 ju režijne naštudoval Dušan Kyzek. Opäť sa ocitáme vo vysokohorskom prostredí, kde sa prichádza ubytovať partia mladých ľudí. Chatár Zdeno medzi nimi stretáva svoju niekdajšiu lásku Darinu, ktorú v minulosti opustil a chce ju získať späť. Prichádzajú však signály volania o pomoc. Zdá sa, že jedným z ohrozených ľudí je Darinin priateľ. Zdeno dlho zápasí s myšlienkou vo svojom vnútri. Ísť či neísť? Zachrániť blízku osobu pre svoju dávno stratenú lásku alebo nie? Účinkujú Anton Januš, Ivan Giač, Beáta Znaková, Štefan Halás, Michal Gazdík, Ján Pomšár, Pavel Krym, Jaroslav Janda, Václav Kelner a Karol Jačko. Réžia Dušan Kyzek. Vyrobil Československý rozhlas v roku 1977.
„Horekovala hora, že to démon
rozohral prázdnu, nehoráznu hru.
Hovorila. A my sme stáli nemo.
Rozhodnúť nechali sme na horu.“
Pridávame zopár veršov pre milovníkov poézie. Postarala sa o ne Marina Cvetajevová. Uvádzame ich pod názvom Poéma hory I. a II. Preklad: Ján Majerník. Recituje Ida Rapaičová. Program mal premiéru v roku 2011.
V rozhlasovom príbehu pod názvom Slepá dôvera sa vyberieme na vrchol Mont Blancu. Nebude to však hocijaký výstup, keďže hlavným hrdinom nášho rozprávania bude nevidiaci športovec Juraj Práger, ktorému sa podarilo zdolať najvyšší vrch Európy. Okrem Juraja a autorky relácie Jany Bleyovej ďalej účinkuje horský vodca Zoltán Pál, Jurajov priateľ Konštantín Kocian, kameraman a horolezec Rasťo Hatiar, Alena Prágerová, Veronika Prágerová aotec Práger. Program, ktorý mal premiéru v roku 2016 využíva aj autentické zvuky z výstupu použité vo filmovom spracovaní príbehu, ktorý rozoberá pojmy, akými sú odvaha, dôvera, priateľstvo, pomoc a ľudská vôľa. Počúvajte od štvrtka.
Pod názvom Dlhé tiene okamihov do vysielania na Litere vyberáme ďalšie dve poviedky Antona Marca. V réžii Štefana Korenčiho číta Alfréd Swan. Ako inak, texty sú opäť situované vo vysokohorskom prostredí, ktoré najlepšie odkrýva ľudské charaktery. V roku 2003 redakčne pripravil Peter Holka.
Peter Šrank v covidovom roku nenavštívil žiadnu novú krajinu, ba ani krajinu, ktorú už navštívil. O to ťažšie sa mu hľadala téma do cyklu Odinakiaľ. A tak si povedal, že sa vyberie do bájnej krajiny Spomienkystan a cez staré fotky z hrebeňovky Veľkej Fatry, Vysokých Tatier či hrebeňa Kremnických vrchov nám prinesie to najcennejšie - ponaučenie. Jeho myšlienky interpretuje Juraj Smutný. V roku 2021 redakčne a režijne pripravil Egon Tomajko.
Belo Kapolka bol vášnivý turista, chatár a vysokohorský nosič. Tieto témy spracúval aj vo svojich knihách. V rozhlasovej hre pre deti a mládež Miesto pre psa si spomína na detstvo svojho syna na horských tatranských chatách a psa Baka, s ktorým sa nerád lúčil. Bak bol záchranárskym psom, dokázal nájsť ľudí zavalených lavínou. Príbeh je aj o vzťahu otca a syna a vonkajšieho sveta zviazaného pravidlami. Okolo tatranských štítov bude v rozhlasovej hre povievať hudba Víťazoslava Kubičku a Sone Horňákovej. V úlohe chlapca začujete Juraja Draxlera, jeho otca si zahral Milan Kňažko. Príbeh je dramatizáciou knihy Mesiac nad Prostredným hrotom. V réžii Jaroslava Rozsívala spoluúčinkujú Jana Gajdošová, Stano Dančiak, Ľubo Gregor, Michal Gučík, Soňa Ulická, Ivo Gogál, Pavol Topoľský, Martin Parajka, Mária Schlosserová a ďalší. Počúvajte od piatku. Hra je z roku 1988.
Náš týždeň ukončí poviedka Antona Marca A snežné hory mlčia. Autor na pozadí bežného úrazu na lyžiarskom svahu rozohráva bohatú škálu medziľudských vzťahov, ktoré dnes dominujú v našich veľhorách. Kriticky sa zamýšľa nad hodnotou človeka a spoločenským marazmom, ktorý sa napokon prejavuje aj v tých najbanálnejších ľudských situáciách. V réžii Martina Bendíka číta Ján Mistrík. V roku 2002 redakčne pripravil Peter Holka.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, TASR
