Najbližších štrnásť dní sa ocitneme v spoločnosti najlepších súčasných slovenských spisovateľov a spisovateliek. Aspoň podľa odbornej poroty, ktorá každoročne vyhodnocuje aktuálne prozaické diela našej scény, aby najlepšie z nich ovenčila prestížnou Cenou Anasoft litera. Tá je už mnohé roky zárukou čitateľskej kvality a veríme, že i poslucháčskeho zážitku, ktorý vám ponúkneme v éteri Rádia Litera. Tento týždeň pre vás vyberáme finalistov ostatného ročníka tejto ceny. Laureátku Barboru Hrínovú, v ocenenej i staršej tvorbe, pripomenieme si Altu Vášovú, chýbať nebudú Ivana Gibová, Jana Juráňová ani Etela Farkašová či mužskí zástupcovia Richard Pupala a Lukáš Cabala.
Vo svojom knižnom debute Jednorožce prináša Barbora Hrínová výrazný generačný pohľad, jej skúsenosť však nie je viazaná len na mladšiu generáciu. Postavy sú aj nie sú z tohto sveta. Autorka nenapĺňa očakávania nenápadne podsúvané kultúrnym priestorom, v ktorom žije. Zato však onen priestor zrkadlí veľmi trefne, bez ohľadu na to, či nás zavedie do kaviarne, chalupy na dedine, prenajatého bytu, alebo na psychiatriu, bez ohľadu na to, či sme práve v Bratislave, Tbilisi, alebo vo východoslovenskej dedine. Vo svojom písaní nezaprie pôsobenie v oblasti filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorby, ale ani skúsenosti s prózou, veď je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka. Z poviedkovej zbierky Jednorožce, ktorá si vyslúžila aktuálnu cenu Anasoft litera 2021, vám po celý týždeň na pokračovanie bude čítať Zuzana Kyzeková.
Poznáte Altu Vášovú? Okrem toho, že je laureátkou ceny Anasoft litera 2009, ktorú dostala za knižku Ostrovy nepamäti, vytvorila spolu s Jánom Štrasserom, Kamilom Peterajom, Mariánom Vargom a Pavlom Hammelom príbeh o Cyranovi z predmestia. Dala tiež názov muzikálu Neberte nám princeznú a podieľala sa na jeho librete. My vám však na Litere predstavíme jej menej známy pôvodný rozhlasový muzikál. Nesie názov Naša pani Anetta. O texty piesní sa postaral Ján Štrasser, scénickú hudbu napísal Ali Brezovský. Účinkujú Jozef Kroner, Július Pántik a Eva Krížiková. Réžia: Peter Jezný. Vyrobil Československý rozhlas v roku 1976.
Pri vyštudovanej matematičke a fyzičke A. Vášovej zostaneme i v ďalšom titule - poviedke Sestričky. Pochádza zo zaujímavej a svojráznej zbierky Osudia. Poviedky z nej zachytávajú spomienku a spomínajú zároveň. Sestričky sú, okrem iného, aj topografiou starej Bratislavy, stratenej Bratislavy, čo mala svoju zmysluplnosť a poetiku. Je to však zároveň vhľad do histórie jednej mnohonárodnostnej rodiny a jej členov. V réžii Mariána Grebáča z roku 2007 účinkuje Helena Geregová.
Od utorka do vysielania pridávame fíčer Barbory Hrínovej Vianočné šteniatko. Pes je v nej vykresľovaný ako predpokladaný prvok štastnejšieho života. Podarí sa naplniť túto schému aj hlavnej hrdinke? Ak poskytne radosť šťeňaťu z útulku, pocíti radosť aj ona? Ľuďom, ktorí v programe účinkujú sa tento koncept naplnil a život otočil iným smerom. Nie všetci sme však ako ostatní. Pohľad Barbory Hrínovej vám v umelecko-dokumentárnom pásme bude tlmočiť Jana Kovalčíková. Relácia je z roku 2018.
V ďalšom príbehu nášho vysielania sa ocitneme v Trenčíne. Je skutočný alebo sa nachádza len v hlave autora? Stojí na brehu Atlantiku, v ňom mrakodrapy a vlaky metra. Možno sa tu odpútať od reality a žiť v predstave idúcej paralelne popri skutočnom živote. Výsledkom môže byť Satori v Trenčíne - text Lukáša Cabalu, v ktorom si Vincent, Jakub a Klára žijú - aj nežijú - ak si to autor predstaví. Medzi spomienkou a predstavou rozdiel nie je, tak ako sa to vyjaví aj pri mnohom ďalšom oddelenom. Autorom a textom, životom a literatúrou, Vincentom a Jakubom...a vôbec pri všetkom, čo je rozštepené i zrastené. Protiklady sa napokon zjednotia, presne tak ako v každom satori - "zážitku na ceste k pochopeniu." Kniha sa prebojovala do najlepšej desiatky Ceny Anasoft litera 2021. V réžii Stanislava Bilého číta Miroslav Kolbašský.
L. Cabala sa narodil v Trenčíne a intímna novela Satori v Trenčíne bola jeho debutom, ktorý tiež získal Cenu čitateľov Knižnej revue a v Panta rhei Awards Cenu knižných blogerov. Autor však prispel aj do rozhlasového cyklu Poézia mesta. Jeho prózu inšpirovanú mestským nápisom Stále málo vám prečíta Juraj Smutný. V roku 2021 redakčne a režijne pripravila Mária Danadová.
Etablovaná prozaička Jana Juráňová nazvala svoju najnovšiu prozaickú knihu Naničhodnica. Je príbehom starej ženy, ktorá nedokáže zaplatiť poplatok v penzióne, ochorie a po prepustení z nemocnice nemá kam ísť. Rozhodne sa zostať žiť v budove polikliniky, kde si jej prítomnosť nikto nevšíma. To však len do momentu, kým o starenke nenapíše istý novinár do bulvárnych novín a nevšimne si to celebrita, ktorá si chce na charite urobiť vlastnú reklamu. S autorkou knihy sa bude o téme bezdomovectva v umení a v živote rozprávať redaktorka Ivica Ruttkayová. Pásmo počúvajte od stredy v rámci cyklu Rubikon z roku 2021. Spoluúčinkuje Lucia Vrablicová, Štefan Malacký, Štefan Bendo, Petra Červená a Alexandra Kárová. Hneď po ňom si z knihy Naničhodnica aj prečítame. Táto sonda do zdravotníckeho prostredia, médií a spoločnosti okato spokojnej so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu bola v päťke "naj" kníh ceny Anasoft litera 2021. Autorka sa medzi najlepšími finalistami ocitla v minulosti už viac krát. V réžii Mileny Lukáčovej číta Dagmar Sanitrová.
„Neznášam ten jeho bachor. Prevísa mu nad nohavicami a on stále žerie. Neverili by ste, ale niekedy obeduje už o desiatej. Nie z normálneho taniera. Z takého obrovského, aké teraz vidno v reštauráciách. Taký si kúpil, inak ho domácnosť nezaujíma. Tašky z Tesca vždycky vláčim ja. Len čo prídem, strčí do nich nos a do rána všetko zmizne. Keď chcem raňajkovať, musím si rožok schovať do skrine...“ Barbora Hrínová prispela do nášho programu aj svojou staršou tvorbou - minirománom z roku 2013. Má názov Môj macík a prečíta vám ho Henrieta Kecerová.
Od štvrtka sa započúvajte do rozhlasovej hry Ľudácka prevýchova na motívy knihy historičky Maríny Zavackej. Pre rozhlas ju upravila Jana Juráňová. Prenesieme sa do Ilavy v roku 1939, za Máriou Janšákovovou, sediacej v cele č. 20. Kniha skrýva erudovaný historický výklad nástupu ľudáckeho režimu na Slovensku, ako akúsi explikáciu, zároveň expozíciu k denníku M. Janšákovej, nečakane uväznenej bez akéhokoľvek právoplatného odsúdenia, ako politická väzenkyňa. Popisuje metódy ponižovania, propagandy, jednoducho vznik totalitného “myslenia”, ktoré sa neskôr stalo princípom uplatneným nie len počas Slovenského štátu, ale aj počas obludnej fázy komunistickej éry našej krajiny. Účinkujú Jana Oľhová, Miroslav Trnavský Edita Borsová, Ján Gallovič, Helena Geregová, Lukáš Frlajs, Přemysl Boublík, Richard Autner a ďalší. Réžia: Adam Hanuljak. Premiéra: 2019.
J. Juráňová vyštudovala ruštinu a angličtinu, pracovala ako dramaturgička v trnavskom divadle, aj ako komentátorka Slobodnej Európy či editorka knižných projektov. V roku 1993 s viacerými spolupracovníčkami založila feministický kultúrny, vzdelávací a publikačný projekt Aspekt. Jej jednotlivé práce sú preložené do angličtiny, nemčiny, maďarčiny, slovinčiny a švédčiny. V cykle minirománov súčasných slovenských spisovateľov uvádzame jej prózu s názvom Tradičná rodina. V réžii Laca Keratu číta Lujza Garajová Schrameková. V roku 2019 pripravila Zuzana Belková.
Pridávame Ivanu Gibovú a jej poviedku Pes. Autorka debutovala zbierkou poviedok Usadenina, za ktorú získala cenu Debut roka. V roku 2017 sa stala finalistkou ceny Anasoft litera s knihou Barbora, boch a katarzia, s knihou Eklektik Bastard sa dostala do najlepšej desiatky Anasoft litera 2021. Poviedku Pes uvádzame v cykle Poézia mesta. Interpretuje Alena Sušilová. V roku 2018 redakčne a režijne pripravila Mária Danadová. Pokračujeme cyklom minirománov súčasných slovenských spisovateľov druhým príspevkom I. Gibovej s názvom Obroda karafiátov. V réžii Laca Keratu číta Lujza Garajová Schrameková. V roku 2019 pripravila Zuzana Belková.
Od piatku vás na Litere pozývame počúvať reláciu z cyklu Fokus. Redaktorka Zuzana Šimová sa v nej rozpráva s oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou Altou Vášovou o spomienkach na jej Scenáristické začiatky v Slovenskej televízii. V roku 2016 redakčne pripravila Jarmila Vitovičová.
Poviedky Richarda Pupalu, viacnásobného finalistu Anasoft litera, treba zažiť. Príbehy sú povedomé, a predsa šokujúce. Preniknú hlboko a zasiahnu presne. Na dreň odhalia to škaredé a temné, pred čím urputne zatvárame oči a unikáme. A zaplavia zvláštnou krásou, nostalgiou, vôňou pokosenej trávy, detstva a vecí, ktoré sme si už dávno zabudli všímať. Pretože takí sme, krásni aj škaredí, úžasní aj hrozní zároveň... Poviedku Ženy aj muži, zvieratá vám v réžii Adama Hanuljaka prečíta Peter Sklár
Štvrtá kniha Ivany Gibovej Eklektik Bastard je poviedkový komix, v ktorom sa text prelína s obrazmi, postavy prestupujú z jedného príbehu do druhého. Sarkasticky ladené príbehy vychádzajú zo života súčasnej tridsať plus generácie narodenej v osemdesiatych rokoch, ktorá má internetovú dospelosť, ale nemala internetové detstvo. Eklektik Bastard s odstupom a cynickým humorom rozpráva o jej frustráciách, sebarealizácii, nadváhe, starnutí, práci v korporáciách a single živote po tridsiatke.
Na záver nášho týždňa si vypočujte esej z pera slovenskej prozaičky, poetky, esejistky a filozofky Etely Farkašovej. Autorku fascinuje fenomén času i fenomén pamäte a identity. V texte Rýchlosť naša každodenná sa zamýšľa nad zrýchľujúcim sa tempom života a dôsledkami, ktoré z toho pre spoločnosť i jednotlivca vyplývajú. Číta Zuzana Kyzeková. Redakčne v roku 2010 pripravil Patrik Oriešek. Etela Farkašová je laureátkou Ceny Anasoft litera 2018 za knihu Scenár, okrem toho sa trikrát ocitla medzi najlepšími finalistami Ceny.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, Anasof litera
