Pohnutá realita, ktorou práve žijú naši ukrajinskí susedia sa každým dňom a stále viac dotýka aj nás. Ešte minulý týždeň sme vám na Litere ponúkli programový týždeň s názvom „Vojna či mier,“ nevediac, že už onedlho sa tento slogan stane viac ako rečníckou otázkou. Našu podporu Ukrajine vyjadrujeme aspoň symbolicky, dvojtýždňom, ktorý nahliadne do kultúry, histórie a literárneho odkazu krajiny, ku ktorej dnes upiera zrak celý svet.
"Pravda býva často menej uveriteľná než fikcia, pretože vymyslený príbeh sa musí riadiť pravidlom pravdepodobnosti, kým ten pravdivý nie...“ Tento týždeň si v rámci čítania na pokračovanie otvoríme autorskú reportážnu knihu Tomáša Forró Donbas - svadobný apartmán v hoteli vojna. Slovenský reportér popisuje skrytý mechanizmu novodobej hybridnej vojny na oboch stranách frontovej línie Donbasu. Do konfliktami zmietanej Ukrajiny podnikol sedem ciest, priamo do separatistických oblastí Donecka a Luhanska. Dokázal to, čo sa žiadnemu inému novinárovi nepodarilo: získal si dôveru ľudí z oboch bojujúcich strán, ktorí ho vzali k sebe, do zákopov aj do bytov, kde s nimi prežíval bombardovanie a kde mu rozprávali svoje osudy. Ľudí, ktorí vojnou trpia, ktorí na nej zarábajú, ktorí ju podporujú. Počúvajte v piatich častiach. V réžii Zuzany Galkovej číta Miloslav Kráľ. Premiéra: 2019.
Lemberg je nemecký názvov ukrajinského mesta Ľvov. Autor a režisér Silvester Lavrík sa pri tvorbe rovnomennej hry inšpiroval svojimi bezprostrednými zážitkami s týmto mestom. Svoje úvahy o Ukrajincoch, ich mentalite a paralelách medzi nimi a nami, absurdné až bizarné situácie odpozorované zo života mesta, pretavil do príbehu Sofie a Andreja. Svätí patróni zo susediacich chrámov na hlavnom ľvovskom námestí sú sochami, ktorým Ukrajinci preukazujú zbožnú úctu, no zároveň aj ľuďmi z mäsa a kostí, ktorí chcú žiť svoj každodenný život. Pre nedobrovoľného svätého a mučeníčku, na mieste zaťaženom historickými krivdami a neduhmi transformujúcej sa spoločnosti, je to však neľahká úloha. Príbeh je podaný s humorom a nadhľadom, no nechýbajú ani drsnejšie momenty, odkazujúce k turbulentným udalostiam na súčasnej Ukrajine. Účinkujú Dominika Morávková, Zuzana Kronerová, Martin Geišberg, Zita Furková, Vladimír Jedľovský a Jevgenij Libezňuk. Premiéra v roku 2019.
Taras Hryhorovyč Ševčenko je ukrajinský básnik, dramatik, filozof, humanista a maliar, významný predstaviteľ ukrajinského národného obrodenia. Jeho literárne dedičstvo je považované za vrchol ukrajinskej tvorby. Zo svojich 47 rokov 24 rokov prežil ako nevoľník, 10 rokov vo vyhnanstve, tri a pol roka pod policajným dozorom a len 8 rokov na slobode. Literárna tvorba Ševčenka bola mimoriadne bohatá a rozmanitá. Diela si zväčša i sám ilustroval. Výber z jeho poézie pod názvom Struny srdca recituje Alfréd Swan.
Vo vysielaní si tiež nájdete dve pásma Valérie Juríčkovej z cykle Európska literatúra, ktoré sa venujú postmodernej ukrajinskej literatúre. Čaká na vás stretnutie s Jurijom Andruchovyčom,Viktorom Neborakom, Olexandrom Irvantsom, Oxanou Zabužkovou či Mariou Matiosovou, spolu s osobnou výpoveďou autorky, ktorá svoje skúmanie začína slovami: „Zaujímavé, že aj ja som cestovala na Ukrajinu prvýkrát práve v deväťdesiatych rokoch. Ak mala tá cesta vytvoriť vzťah ku krajine, ktorej jazyk a kultúru som študovala, stal sa presný opak. Nehodila som povestný kamienok do fontány, aby som sa skoro vrátila. Pre istotu. Tam som sa vrátiť nechcela..." Od utorka vysielame Hurá! Ide sa na karneval, od stredy Múzeum odhodených tajomstiev. V réžii Petra Vilhana účinkujú Jana Wernerová, Michal Šoltész a Peter Cibula. Premiéra: 2011.
Nasleduje pásmo poézie pod názvom Do mikrofónu studne. Vypočujte si tvorbu úspešného a vo svete známeho ukrajinského básnika Ivana Drača. Autor patrí k silnej generácii básnikov, ktorí vstupovali do literatúry v takzvanej chruščovovskej ére čiastočného politického odmäku. Už vtedajšia kritika oceňovala najmä jeho citlivý, tvorivý vzťah k tradíciám, etickú hĺbku a skúsenosť, ktorá je skúsenosťou celej generácie. Reláciu z vlastných prekladov pripravil Marián Heveši.
Hryhorij Savyč Skovoroda je významný ukrajinský osvietenec, humanista, filozof, spisovateľ, duchovný lyrik, bájkar a prekladateľ antickej klasiky. Je autorom množstva didaktických spisov a zároveň reformátorom východoslovanskej poetiky. Pre celý Skovorodov život je typická snaha uniknúť akýmkoľvek spoločenským štruktúram inštitucionalizovaného charakteru. Pre svoj nonkonformizmus a nedostatok ctižiadosti zostával vždy v ústraní. Nikdy sa neoženil. S pochopiteľných dôvodov je ťažké ho niekam zaradiť. Svoj filozofický svetonázor podáva formou bájok, básní, podobenstiev, či klasických filozofických žánrov - traktátov, dialógov a listov. My vám ponúkame ukážku z jeho diela pod názvom List mladému priateľovi. Číta Boris Farkaš. Z ukrajinčiny preložil Patrik Oriešek. Režíroval v roku 2008 Viktor Lukáč. Počúvajte od stredy.
Na rozsiahlom území dnešnej Ukrajiny a juhu i severe európskej časti dnešného Ruska žilo v 6. až 8. storočí najmenej 10 slovanských kmeňov. Letopisec Nestor poznal aj ich mená. Tieto kmene postupne zakladajú svoje kniežatstvá a najmocnejším z nich sa stala Kyjevská Rus. Budeme sa venovať počiatkom a rozvoju tých spoločenstiev, ktorých potomkov dnes nachádzame na politickej mape Európy v Rusku, Ukrajine, Bielorusku a priľahlých územiach. Budeme však hovoriť aj o vzťahoch a kontaktoch s územím, ktoré označujeme Karpatský bazén alebo neskôr ako Uhorsko. Najprv sa však pokúsime vysvetliť geopolitickú situáciu v druhej polovici prvého tisícročia nášho letopočtu v priestore medzi Uralom na východe a riekou Labe na západe. To všetko v prvej časti histrického slovníka Petra Turčíka. Relácia má názov Dejiny spoločenstiev na území dnešnej Ukrajiny a Ruska. Spoluúčinkuje univerzitný profesor Martin Homza. Relácia mala premiéru v roku 2014.
Nezabudli sme ani na rozprávku. Na Litere odznie ukrajinská ľudová s názvom Och - lesný cár, ktorú zdramatizoval Michal Príbus. Počúvajte s celou rodinkou. V réžii Olívie Michalíkovej účinkujú: Rozprávač – Alojz Kramár, Otec – Štefan Figura, Mama - Hana Meličková, Syn - Karol Machata, Och – lesný cár - Ctibor Filčík, Žena - Božena Muchová, Kupci - Arnošt Šebesta a Andrej Nemčok, Kráľ - Július Pántik, Princezná - Jela Lukešová, Dievčatá - Erika Markovičová a Soňa Kulfanová. Vyrobil Československý rozhlas Bratislava v roku 1958.
Vo štvrtkovom programovom bloku pokračujeme satirickou prózou Bohdana Ihora Antonyča Politik. Napriek tomu, že autor zomrel ako 28-ročný, patrí k popredným predstaviteľom ukrajinskej medzivojnovej prózy a poézie. Poviedku do slovenčiny preložil Ivan Jackanin. V réžii Táne Tadlánkovej číta Dušan Jamrich. Redakčne v roku 2000 pripravil Peter Glocko mladší.
Zamyslenie Slava Kalného Podkarpatská Rus má podnázov Esej o dostrieľanom rodnom liste zakarpatskej Ukrajiny. Autor sa v nej zamýšľa nad osudom krajiny, ktorá sprvu patrila k Uhorsku, po prvej svetovej vojne k Československej republike a po druhej svetovej vojne bola zas politickou manipuláciou pričlenená k Sovietskemu zväzu. V réžii Jara Riháka účinkujú Ivan Laca a Jozef Šimonovič. Redakčne v roku 2006 pripravil Peter Štrelinger.
Keď v roku 1900 vyšiel román Ivana Franka Na krížnych cestách, mal veľký úspech u ukrajinských čitateľov. Knihou totiž pripomenul tamojšej inteligencii jej povinnosti voči národu. V postave advokáta Jevhenija Rafaloviča predkladá ako vzor predstaviteľa novej generácie haličskej inteligencie. Autor ostro kritizuje cisárske súdnictvo a celý štátny aparát Rakúsko-uhorskej monarchie, pod ktorú vtedy patrila Západná Ukrajina. Samotný názov románu napovedá, že ide o križovatku na ceste západoukrajinskej inteligencie, ktorá stojí pred otázkou, ako viesť prebúdzajúci sa národ. Úryvok z románu číta Marián Grebáč.
Od piatku pridávame fíčer Ivana Lehotského Domy bez kľúčov. Opisuje hrôzu katastrofy ukrajinského mesta Černobyľ, postihnutého haváriou atómovej elektrárne. Účinkujú Darina Vašíčková, Peter Mikulík, Štefan Bučko, Vladimír Štefuca a Vladimír Kostovič. Hudobná dramaturgia: Lýgia Vojtková. Zvuk: Jozef Dobák a Eva Horváthová. Réžia: Milan Semík. Relácia mala premiéru v roku 1992.
„Losy sa potulujú v nekonečných lesoch severného Ruska. Niekedy sa zatúlajú aj do stredného Ruska, zablúdia aj do Bieloruska, dokonca až na Ukrajinu, na Polesie, ale stáva sa to len zriedkakedy. Raz vznikol poplach, lebo neďaleko Kyjeva, pri klimatických kúpeľoch Pušča-Vodycia, zočil ktosi v lese losa...“ Jozef Šimonovič vám na záver týždňa prečíta fejtón Ostapa Vyšňu Los. Prekložil Andrej Pestremenko, režíroval v roku 2011 Patrik Oriešek.
V premiére tiež prikladáme autorskú reláciu nášho redaktora Martina Šenca. Vypočujte si 1. časť programu z cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera o debutovej poviedkovej knihe Dušana Mitanu Psie dni. Účinkujú Kamil Mikulčík, Daniela Šencová a literárny vedec Peter Zajac. Relácia vznikla v roku 2022.
Scenár: Martin Šenc
Ilustračené snímky: pixabay.com, unsplash.com
