Aj tento týždeň sme myšlienkami na Ukrajine. Aspoň symbolicky si priblížime jej históriu a kultúru cez tamojších umelcov a pamätníkov, či našich tvorcov, ktorí jej reálie zachytili svojimi očami.
V čítaní na pokračovanie si tentoraz predstavíme niekoľko príbehov z knihy Drámy na hraniciach, v ktorej autor Slavo Kalný približuje dosiaľ nedostatočne zdokumentované osudy ľudí na slovenských hraniciach po roku 1945. Osobitnú tragickosť nadobudli drámy, ktoré sa odohrávali v päťdesiatych rokoch 20. storočia. V tom čase na hraniciach s „kapitalistickým svetom“ zahynuli desiatky neviných, ktorí sa odvážili prekročiť hranice napriek tomu, že to vtedajší totalitný režim hodnotil ako ilegálny a vlastizradný čin. O mnohých obetiach dodnes nevieme, kde skončili svoj život a kde ich tajne pochovali... Vyberáme pre vás tituly Učiteľ angličtiny, Kajúcnica Mária, Dychovka v Gulagu, Dereš pre Dodu Fedora a Karcaba. V réžii Karola Horvátha číta Stano Král. Program mal premiéru v roku 2009.
Od pondelka pokračujeme v štvordielnom cykle Valérie Juríčkovej o ukrajinskej postmodernej literatúre. Čaká na vás stretnutie s Jurijom Andruchovyčom, Viktorom Neborakom, Olexandrom Irvantsom, Oxanou Zabužkovou či Mariou Matiosovou, spolu s osobnou výpoveďou autorky. Vysielame záverečné dve časti. V úvode týždňa to bude Pozor! Vyrazili sme do ulíc a od stredy Sladká Darusia. V réžii Petra Vilhana účinkujú Alena Ďuránová, Michal Šoltész a Tomáš Mischura. Program mal premiéru v roku 2011.
Život a dielo ukrajinského básnika Ivana Franka ohraničujú roky 1856 až 1916. Bol to práve on, kto koncom devätnásteho storočia udával ukrajinskej poézii trasu smerom k európskemu a svetovému kontextu. Frankova intímna lyrika čerpala z trpkosti a tragiky autorových citových vzťahov a obohatila ukrajinskú poéziu o dravé, energické tóny. Bez Franka by na Ukrajine pravdepodobne nevyrástla jedna veľmi výrazná literárna generácia. Vypočujte si pásmo jeho veršov, pod názvom Keď ma stretneš na ulici, autorsky pripravil Marián Heveši, ktorý verše aj preložil. V réžii Jany Strniskovej účinkujú Miroslav Trnavský, Jozef Šimonovič a Soňa Ulická. Relácia je z roku 2005.
Od utorka prispeje do programu rozprávková hra Múdry Petro. Podľa ukrajinskej ľudovej rozprávky ju pre rozhlas napísala Kveta Slobodníková. Účinkujú Gustáv Legéň, Karol Machata, Terézia Kronerová, Alojz Kramár, Eva Krížiková, Elena Rampáková, Juraj Paška a Branislav Koreň. Réžia: Viola Muránska. Vyrobil Československý rozhlas Bratislava v roku 1975.
Výber z knihy Miroslava Daniša a Mikuláša Nevrlého opäť pripomína ukrajinského všestranného intelektuála a umelca Ivana Franka. Slovenského poslucháča môže osobitne zaujímať tým, že žil v Haliči, ktorá bola súčasťou Rakúsko-Uhorska a patrila k najzaostalejším európskym regiónom. Spojivom môže byť rusínsky element, ktorý je prítomný aj u nás. Ivan Franko je autorom aj jedného z prvých sociálnych románov vo svetovej literatúre Boryslav sa smeje. Boryslav je lokalita, kde sa ťažila nafta, čo vyostrilo chamtivosť podnikateľov a biedu tamojších robotníkov, ktorých život Ivan Franko dobre poznal, lebo Boryslav sa nachádzal v jeho blízkosti. V réžii Pavla Uhera účinkujú Jana Wernerová a Peter Himič. Program je z roku 2019.
V ďalšom vydaní historického slovníka Petra Turčíka budeme pokračovať v exkurze do raných dejín spoločenstiev , ktoré sa etablovali na prelome prvého a druhého tisícročia v oblasti dnešnej Ukrajiny a Ruska na západ od Uralu. Dozvieme sa, kto boli Varjagovia, aký pôvod mala dynastia Rurikovcov, ktorá ovládla územia v povodí Volgy, Donu, Dnepru medzi Baltickým a Čiernym morom. Budeme hovoriť aj o tom, ako nomádske kmene ovplyvnili tento priestor. Vysielame pod názvom Dejiny spoločenstiev na území dnešnej Ukrajiny a Ruska, 2. časť. Spoluúčinkuje univerzitný profesor Martin Homza. Program je z roku 2014.
Do programu Rádia Litera od stredy pridávame pásmo poézie, ktoré autor Marián Heveši nazval Diptych a priblíži vám v ňom tvorbu rusínsko-ukrajinských básnikov Jozefa Zbihleja a Štefana Hostyňaka. Ich verše do slovenčiny aj sám preložil. V réžii Táne Tadlánkovej účinkujú Miroslav Trnavský, Jozef Šimonovič a Štefan Bučko. V roku 1994 redakčne pripravila Dagmar Kinčeková.
V cykle Krajina kníh si od štvrtka predstavíme pozoruhodný román s názvom Asi Esther. Ukrajinsko-nemecká spisovateľka a novinárka Katja Petrowskaja zaň získala Cenu Ingeborg Bachmannovej. Porota dielo označila za „mimoriadny dar nemeckému jazyku“. Autobiografický príbeh opisuje tragický koniec židovskej komunity v Kyjeve, ktorej súčasťou bola aj rozvetvená autorkina rodina, najmä bábuška Esther, ktorú zabili v Babom Jare. Účinkujú Vladimír Kivader, Michal Hvorecký a Andrea Krestianová. Relácia mala premiéru v roku 2016.
Ukrajina je jedným z našich piatich susedov, ale o jej súčasnej literatúre vieme toho veľmi málo. V pásme Veľa svetla nepotrebujem nazrieme tak trochu za oponu sveta súčasnej ukrajinskej poézie. Priblížime vám ju cez tvorbu Oleny Husejnovej (ročník 1979). V roku 2012 získala ukrajinskú literárnu Cenu Vasyľa Symonenka za najlepší básnický debut. O jej tvorbe sa so slovenským ukrajinistom a literárnym komparatistom Ivanom Jackaninom, porozpráva Jana Hevešiová. Spoluúčinkuje Lucia Vráblicová. Program je z roku 2021.
„Ak chcete uloviť bengálskeho tigra, musíte cestovať až do Bengálska. Bengálsky tiger je veľký, meria dva a pol, ba až tri metre... Kde je vlastne Bengálsko? – opýtate sa. Cestujete z Kyjeva cez Motovylivku, Vasyľkov a Fastov, potom cez Žmerynku, Vapňarku a Rozdiľnú, a napokon pricestujete do Odesy. Z Odesy sa plavíte cez Bospor, Dardanely a Suezský prieplav a odtiaľ už nie je ďaleko do Indie. Keď sa dostanete do Indie, opýtajte sa, kadiaľ máte ísť k Brahmaputre. Slovo Brahmaputra je ťažko vysloviteľné, preto si ho na parníku často opakujte, aby ste sa ho naučili vyslovovať. ..,“ takto začína fejtón Ostapa Vyšňu Bengálsky tiger. Preložil Andrej Pestremenko. V réžii Patrika Orieška z roku 2011 vám ho prečíta Jozef Šimonovič.
Od piatku pridávame pásmo Slavomíra Gála Generácia dvetisícnikov z cyklu Súčasná svetová literatúra. Bude o ukrajinskej generácii mladých básnikov 21. storočia - takzvaných dvetisícnikov resp. "generácie 2000“. V réžii Hany Rodovej účinkujú Juraj Zetyák, Miroslav Kolbašský, Silvia Donová, Peter Čižmár a Andrej Sisák. Pásmo je z roku 2015.
Medený kráľ je pôvodcom nešťastia všetkých ľudí. Zakázal im radosť, veselosť aj piesne. Keby mohol, aj slnko by im zatienil. Statočný Ivan sa však jedného dňa rozhodne, že Medeného kráľa premôže a vráti spev na pery ľudí. O tom bude rozprávková hra, ktorú podľa ukrajinskej rozprávky upravil Ján Číž. Účinkujú Július Pántik, Jozef Vajda, Emília Vášaryová, Július Paluš, Vlado Müller, Zdena Studenková, Darina Vašíčková, Hana Kostolanská, Soňa Ulická, Štefan Mandžár a Gustáv Legéň. Režírovala v roku 1987 Magda Grandtnerová.
Súčasná nemecká spisovateľka ukrajinského pôvodu Lana Lux ponúka čitateľovi optikou malého dievčatka - siroty menom Samira - pohľad na krutú postsovietsku realitu divokých 90 - tych rokov. Priblížime vám ju v relácii s názvom Lana Lux a jej obrazy postsovietskej reality. V réžii Zuzany Galkovej z roku 2021 číta Zuzana Rohoňová.
Pedagóg, spisovateľ, autor detských kníh, znalec sci-fi a komiksu, Peter Karpinský, si z nedávnej návštevy na Ukrajine priniesol zaujímavé zážitky. Jeho zamyslenie pod názvom Vitajte v Užhorode! si na Litere v závere týždňa vypočujete v interpretácii Juraja Smutného. V roku 2017 redakčne pripravil Egon Tomajko.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: unsplash.com
