„Hudba je záchrana pred obyčajným slovom,“ povedal francúzsky prozaik Romain Rolland. Zrejme vedel, o čom hovorí, keďže okrem toho, že umne narábal so slovom, bol aj hudobným kritikom. Najbližšie dva týždne bude našou témou na Litere práve hudba. Budeme sa pohybovať medzi skladateľskými inšpiráciami, osudmi hudobných velikánov, vezmeme do rúk mnohé nástroje. Hudobné motívy nám budú znieť skrz literatúru a naopak. Pretože hudba sa dokáže presadiť aj tam, kde už končia slová. Aby nám nakráčala priamo do srdca.
Na pokračovanie si budeme tento týždeň čítať z knihy anglického spisovateľa a novinára, laureáta Man Bookerovej ceny, Juliana Barnesa. Román Šum času sa neusiluje o presnú historickú pravdu, ale skôr cez príbeh hudobného skladateľa Dmitrija Dmitrijeviča Šostakoviča hovorí o dobe, v ktorej ideológia víťazila nad umením. A talent – čo ako výrazný - mohol byť a aj bol, v jednej chvíli vynesený na Olymp, v druhej rozdrvený na prach. V réžii Mileny Lukáčovej číta Emil Horváth. Program mal premiéru v roku 2019.
Pokračujeme dvojdielnou rozhlasovou hrou podľa Pierra Barbiera Intímne zápisky W. A. Mozarta. Nazrieme do osobného života hudobného velikána „Wolferta“, ktorý od štyroch rokov ohuroval svojimi geniálnymi schopnosťami. Jeho otec nazýva neustálu potrebu komponovať, synovým „démonom“. Druhú časť hry počúvajte od utorka. Účinkujú Ján Bzdúch, Ján Dudra, Anton Gýmerský, Vladimír Petruška, Jozef Hodorovský, Peter Macko, Rada Šubová, Alžbeta Štrkulová, Darina Poldaufová a Hana Šubová. Réžia: Martin Hruška. Vyrobila literárno-dramatická redakcia Československého rozhlasu v Košiciach v roku 1969.
Hudobný skladateľ a klavirista Jevgenij Iršai, odchovaný na prestížnom petrohradskom konzervatóriu, sa rozhodol opustiť „istoty“ uznávaného umelca, ktoré ho do istej miery zväzovali a usadil sa v Banskej Bystrici. Na Slovensko si priniesol bohaté kultúrne vplyvy rodného Ruska, ale aj klasického, moderného i avantgardného umenia. Jeho kreatívnosť sa prejavuje nielen v kompozičnej a interpretačnej činnosti, ale aj v maľbe, poézii a filozofických reflexiách. Svoju hlbokú emocionálnu a intelektuálnu podstatu potvrdzuje aj v teoretickej úvahe nazvanej Čakanie na Bacha, ktorú vám prečíta Marek Fajnor. Esej je z roku 2006.
Pozoruhodnou prvotinou – románom Záblesk duše – sa preslávil nemecký spisovateľ Hubert Mania. Ide o dielo komponované ako fiktívny sled udalostí okolo záhadnej byzantskej melódie. Neúplný záznam ľúbostnej piesne z druhej polovice prvého tisícročia sa náhodou dostáva do rúk berlínskemu hobojistovi Brynjarovi Windhusovi. Lákavá vtieravosť melódie ho núti pátrať po jej pôvodnom znení a pokúša sa ho spracovať do novej melódie. Windhus po jej opakovanom počúvaní umiera na celkové vyčerpanie. Celú jeho pozostalosť zdedí mladá novinárka Sandra. Pri počúvaní skladby ju však účinky hudby prenesú do fantastického sveta racionálne nezdôvodniteľných predstáv, až sa napokon ocitne v budúcnosti. Autor nastoľuje otázku možného pôsobenia hudby na psychiku a cítenie človeka. Úryvok z románu vám prečíta Alfréd Swan. V roku 2011 redakčne pripravil Marián Grebáč. Počúvajte od utorka.
Mikuláš Schneider-Trnavský bol slovenský hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg. Okrem iného sa zaslúžil o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave. Jednoznačný postoj k životu, hlboká viera a presvedčenie demokrata ho napriek tomu, že žil v štyroch štátoch a piatich režimoch, dokázali priebežne udržať vo vedomí spoločnosti, aj keď v prísne selektívnom hodnotení jeho tvorby. Pozývame Vás vypočuť si rozhlasovú miniatúru venovanú jeho životu a dielu v cykle Galéria slávnych. Napísal ju Jozef Leikert. Číta Ivan Laca. Progran je z roku 2010.
Od stredy si môžete vypočuť hudobno-slovnú kompozíciu o živote Wolfganga Amadea Mozarta, ktorú z veršov Vojtecha Mihálika pripravil Peter Holka. Dal jej názov Génius menom Mozart. V réžii Martina Bendíka účinkujú Peter Rúfus a Karol Machata. V roku 2003 redakčne pripravil Vladimír Dobrík.
Ak si myslíte, že staroba nevyhnutne musí priniesť utlmenie ľúbostných citov a roky prekryjú to, čo bolo v mladosti intenzívne, vedzte, že hrdinovia poviedky írskeho spisovateľa Williama Trevora dokazujú niečo iné. A možno vôbec nejde o to, na akom mieste sa dej odohráva. Írsky staroveký vidiek, alebo naša horúca súčasnosť – isté schémy ľudského správania sú všeobecne platné. Aj o tom bude text s názvom Manželky ladiča klavírov. Počúvajte v interpretácii Petra Sklára. Režijne pripravil Martin Bendík v roku 2000.
V poetickom pásme pod názvom Hodina úžasná odznejú ukážky poézie v skladbách velikánov klasickej hudby a poetických textov, ktoré inšpirovali hudobných skladateľov. Autor Michal Kučerka texty dopĺňa svojimi reflexiami Paríža meniaceho sa v priebehu ročných období. Účinkujú Přemysl Boublík a Dagmar Sanitrová. Pásmo je z roku 2019.
Pokračujeme kapitolami zo života jedného z najväčších hudobných skladateľov očami nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Hovoríme o Romainovi Rollandovi, ktorý sa netajil svojim veľkým obdivom k Beethovenovi. V réžii Evy Reiselovej v čítaní z knihy Beethovenov život účinkujú Lucia Vráblicová a Róbert Roth. Rollandovi v texte nešlo o veľké hudobné dielo. Išlo mu o umelca samotného. Človeka vznešeného charakteru, bojovníka a víťaza. Reláciu z roku 2021 počúvajte od štvrtka.
Pridávame aj rozhlasovú hru Jána Mičucha Hodiny huslí. V nej si Slovenský zväz ľadového hokeja a Únia husľových virtuózov pripravili relaxačno-poučný kurz. Kurz je určený začiatočníkom aj pokročilým. Rovnako ho využijú trpezliví samoukovia, veční začiatočníci, samotári či extrovertní blázni. Postupujte nesústredene, pri lekcii, ktorej nerozumiete sa nezastavujte. V žiadnom prípade nevypínajte audio prístroj. So všetkým, čo počujete sa okamžite stotožnite. Po skončení kurzu už nebude nič také ako predtým. Pôvodná rozhlasová tragikomédia o pikantnej priateľskej výpomoci je z roku 2006. Účinkujú Ivan Krúpa, Alena Ďuránová, Peter Cibula, Róbert Šudík a Jozef Fila. Réžia: Mária Jarkovská.
Pred dvomi rokmi sme si pripomenuli 250. výročie narodenia Ludwiga van Beethovena. Narodil sa v roku 1770 v Bonne, svedkom jeho slávy a geniality sa stala Viedeň. Beethoven bol brilantný klavírny virtuóz, skladateľ, ktorý stratil sluch, génius, ktorý túžil po dokonalosti. S „beethovenovským mýtom“ zápasili celé generácie hudobných skladateľov. Je skutočne množstvo dôvodov, prečo považovať Beethovena za fenomén. A práve preto mu Zuzana Golianová venovala polhodinu rozprávania – a samozrejme aj hudby – s názvom Fenomény. Účinkuje autorka a Andrej Šuba. Program je z roku 2020.
Vladimír Pavlík je filozof, neprofesionálny psychológ, právnik, básnik a klavirista. V rámci antropologického štúdia sa zaoberal aj pôvodnými šamanskými technikami. Jedným z výsledkov tejto práce je aj jeho Predobedník s názvom Slnečný lúč. Krátku poviedku interpretuje Marianna Mackurová. Vyrobilo Literárno - dramatické centrum Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici v roku 2009.
Od piatku si zaspomíname na vznik slávneho Ravelovho Bolera: „Tým, čo sa Ravela odvážia spýtať, ktoré zo svojich diel považuje za majstrovské, ihneď odpovie - Bolero, aj keď je, bohužiaľ, bez hudby," píše Jean Echenoz v knihe Ravel. Až dokumentárne presným spôsobom v nej zachytáva posledných desať rokov života významného francúzskeho hudobného skladateľa Mauricea Ravela. Vybrané kapitoly vám bude čítať Matúš Krátky. Program je z roku 2020.
Krstný otec slovenského undergroundu – to je názov autorského pásma, o ktoré sa postaral Tomáš Bartoněk. Bude o Marošovi Pavúkovi, ktorý je na slovenskej hudobnej scéne známy ako ten, čo v 90. rokoch vytvoril kontaktný priestor novovznikajúcich a dovtedy garážových kapiel a po slobode hladného publika. Pred 30 rokmi založil prvý undergroundový hudobný klub na Slovensku a v roku 1995 aj prvý open-air hudobný festival Slovenské alternatívne leto. Vo svojej životopisno-poviedkovej knihe Bluesman na koberci spomína nielen na obdobie formujúcej sa demokracie, ale aj na svoje dospievanie v Žiari nad Hronom 80. rokov. Ukážky z poviedok číta Peter Kollárik. Relácia z roku 2022 je z cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera. Uvádzame v premiére.
Napriek tomu, že priestor, ktorý bol pre ženy v mnohých povolaniach hermeticky uzavretý a na konci minulého storočia sa výrazne otvoril, existujú povolania, v ktorých je žena ešte vždy raritou. Prečo medzi ne patrí aj hudobná kompozícia? Vo svete je veľa žien – suverénnych a špičkových skladateliek. V širšom vedomí sa však začínajú iba pomaly registrovať. Ako sa dajú skĺbiť všetky prirodzené poslania ženy? Ako vnímajú svet okolo seba i v sebe hudobné skladateľky? Vypočujte si fíčer Tomáša Boroša Prekročiť svety, ostať ženou. V relácii zaznejú okrem iných úryvkov aj kompozície študentiek Katedry skladby Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Táto relácia mala premiéru v roku 1999.
Na záver nášho ýždňa dávame do pozornosti aj esej Marcela Lacka z roku 2016 Hudba a ja. Autor v nej uvažuje, čo umožňuje hudbu nielen prežívať, ale jej aj rozumieť. Číta Ivan Krupa.
Autor scenára: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com
