Tento týždeň sa budete môcť s nami cítiť tak trocha kráľovsky. Budete sa môcť započúvať do milostného príbehu kráľa Šalamúna a jeho milej Sulamit (príbeh je známy z biblickej knihy Pieseň piesní), silný bude aj kráľovský osud Márie Tudorovej v rovnomennej hre od Viktora Huga či život kráľa Matúša Čáka Trenčianskeho v hre od Jána Niňaja. Nenechajte si ujsť cyklus o Drotárskych kráľoch od Ľuby Šajdovej z cyklu Slovenské rody. A nebudú chýbať Tri princezné v belasej skale – rozprávková hra od Terézie Szabovej-Kornošovej. Trocha sa však poprechádzame aj Bratislavou a jej minulosťou, ktorá patrila aj kráľom, my sa však necháme vtiahnuť do povesti o čiernej panej na Michalskej veži (od Márie Ďuríčkovej) a do rozprávania o Prešporskom duchovi (od Patrika Baxu). A budete môcť zavítať aj do Primaciálneho paláca a poodhaliť tajomstvo gobelínov, ktoré sa k nemu viažu. Nebudú chýbať ani novučičké dramatizácie z roku 2022, ktoré sme ešte nevysielali – tento týždeň od Hany Ponickej Veľkonočná nedeľa a od Jána Červeňa poviedka Prorok.
Drotárstvo je remeslo, ktoré sa u nás rozvinulo na začiatku 18. storočia v dvoch vtedy najchudobnejších regiónoch – na spišskom Zamagurí a v okolí Žiliny a Kysúc. Drotári vandrovali nielen po Uhorsku, ale doslova po celom svete. Opravovali hrnce, džbány, vyrábali všetko, čo sa len z drôtu a plechu dalo vyrobiť – košíky, pasce na myši, podložky pod žehličky, cedidlá, kuchynské náradie... My sa v cykle Slovenské rody pridáme k jednej takej rodine, kde sa drotárstvo dedilo. Bude vás sprevádzať v piatich častiach počas celého týždňa. O seriál sa postarala Ľuba Šajdová a nazvala ho Drotárski králi. V réžii Martina Kákoša účinkujú Eva Matejková, Peter Bzdúch, Vladimír Jedľovský, Juraj Predmerský, Miroslav Trnavský, František Kovár, Zuzana Porubjaková, Elene Petrovická a ďalší. Program je z roku 2005.
Rozhlasová hra na motívy Viktora Huga Mária Tudorová je klasický príbeh o láske a intrigách moci na anglickom kráľovskom dvore. A predsa obsahuje v sebe čosi viac, než iba klasické atribúty romantických príbehov. Stáva sa tragédiou rozporu medzi mocou a postavením kráľovnej na jednej strane a jej láskou k milencovi na strane druhej. Je tragédiou ženy, ktorá tou istou rukou, ktorou udeľuje milosť lásky, musí zároveň dať pokyn ku konečnému rozsudku. A tak keď kráľovná a Anglicko triumfuje, žena narieka. V réžii Vladimíra Ruska budete počuť Annu Javorkovú, Jána Galloviča, Beátu Dreisigovú, Borisa Farkaša, Emila Horvátha, Leopolda Haverla, Karola Machatu a ďalších. Hra je z roku 2002.
Ján Červeň napísal počas svojho krátkeho, iba dvadsaťštyriročného života, len zopár próz, ktoré sa vošli do útlej zbierky Modrá katedrála, ktorá vyšla krátko po jeho predčasnej smrti v roku 1942. Napriek skromnej literárnej pozostalosti i mladosti autora, je dielo J. Červeňa považované za pozoruhodné, myšlienkovo i literárne vyzreté. Jeho prózy sa sústreďujú na vnútorné prežívanie, zážitok bytia, zároveň v sebe obsahujú istú zvukovú kvalitu. Červeň trpel nevyliečiteľnou chorobou a toto vedomie nevyhnutnosti smrti tvorí aj sujet poviedky Prorok. Hlavná postava – Matúš Buoc – sa po zážitku s náhlou a nečakanou smrťou svojej manželky vydáva na putovanie za zmyslom svojej existencie, ktoré je zároveň putovaním fyzickým i snovým. V réžii Jána Mikuša účinkujú Peter Kadlečík, Mária Schumerová, Dušan Kaprálik, Ida Rapaičová, Lucia Vráblicová, Miroslav Trnavský. Hra je z roku 2022, počúvajte od utorka.
V rámci cyklu Naša zabudnutá klasika vznikla dramatizácia prózy pozoruhodnej osobnosti slovenskej literatúry, ženskej reprezentantky našej povojnovej tvorby, Hany Ponickej. Pôsobila ako publicistka, autorka detskej literatúry, prekladala z francúžštiny. Stala sa signatárkou Charty 77, za čo bola prenasledovaná komunistickým režimom. Autorka Milka Martáková zdramatizovala pre rozhlas Ponickej krátku prózu Veľkonočná nedeľa, zrejme inšpirovanú jej autentickými zážitkami z obdobia pred koncom 2.svetovej vojny, kedy ako študentka medicíny dobrovoľne vypomáhala Červenému krížu. Jej príbeh o nemocnici v improvizovaných podmienkach pivničého krytu, o nezmyselnej smrti i narodení dieťaťa v dobe rozvratu a neistoty, vyrozprávaný jednoduchým jazykom každodennosti, je aj v súčasnosti až hrozivo aktuálny. V réžii Laca Keratu účinkujú Renáta Rundová-Horňáková, Miroslava Frankovská, Judita Hansman, Matúš Kvietik, Jakub Rybárik, Miroslava Drínová. Program je z roku 2022.
„... Vežníci a strážcovia Michalskej veže sa dušovali, že sa Uršuľa zjavuje na veži hodinu pred polnocou, odetá v čiernom od päty po hlavu, iba čo jej bledá tvár presvitá spod závoja. Nečujne vyjde až na krancel, obíde ho dookola a dlho-dlho hľadí kamsi k Suchému Mýtu...“ Poznáte Povesť o čiernej panej na Michalskej veži? Ak nie, rýchlo to napravte a zapnite si Literu, patrí k najpôsobivejším bratislavským povestiam z pera Márie Duríčkovej. V réžii Mileny Lukáčovej z roku 2010 účinkuje Peter Rúfus a Helena Geregová.
V Dóme sv. Martina sa nachádza doska a dve plátna s vypálenými odtlačkami ruky. Tieto znamenia mal po sebe zanechať duch nebohého Jána Clementa, ktorý sa zjavoval v Prešporku mladej Regine Fischerin. Clement zavraždil človeka a jeho duša pykala v očistci. Od dievčaťa žiadal aby dala zhotoviť súsošie Piety pre Dóm. Jeho duša bola napokon vyslobodená a vznikol kult „zázračnej“ Piety. Zanikol v polovici 20. storočia, ale spolu s príbehom o zjaveniach ducha preslávil Bratislavu... Tri storočia sa touto kauzou zaoberali teológovia a parapsychológovia, ktorí potvrdzovali autenticitu udalostí. Ako to bolo v skutočnosti? V relácii Literatúra faktu v rámci cyklu Z histórie Bratislavy si aj toto prečítame z knihy Patrika Baxu Prešporský duch. V réžii Laca Keratu účinkujú Vladimír Seman a Judita Bilá. Program je z roku 2017, počúvajte od stredy.
Pokračujeme rozprávkovou hrou Tri princezné v belasej skale. Strážili ich v hradnej veži ako oko v hlave, až kým to pestúnka nevydrží a pustí ich na čerstvý vzduch. A ako to už býva, príde tmavý mrak a unesie ich preč... Rozprávkovú hru na motívy severských príbehov napísala Helena Križanová-Brindzová. V réžii Viktora Lukáča účinkujú Beta Poničanová, Ivan Krivosudský, Erika Bauerová, Viera Topinková, Eva Večerová, Ján Mistrík, Slávo Záhradník, Peter Jerguš a iní. Rozprávka je z roku 1974.
Od štvrtka si môžete vypočuť rozhlasovú hru pre mládež od Terézie Szabovej Kornošovej s názvom Sulamit. Bude o láske pastierky a múdrosti kráľa Šalamúna. O scénickú hudbu sa postaral Jozef Malovec. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú Kristína Dubajová, Milan Mikulčík, Ján Gallovič, Július Vašek, Lucia Vráblicová, Oľga Solárová, Natália Blahová, Marianna Holubová a ďalší. Hra je z roku 1996.
Od piatku vás pozývame počúvať pôvodnú rozhlasovú hru Matúš Čák Trenčiansky. Jej autor, Ján Niňaj, v nej sústredil pozornosť na rekonštrukciu obdobia vlády tohto významného panovníka, ktorého určujúcou ambíciou bolo získať mocenskými prostriedkami čo najväčšie územie a vtlačiť mu pečať jednotnej autonómnej vlády, nepodliehajúcej rozhodnutiam kráľovskej moci, ani záujmom cirkvi. V réžii Igora Hrabinského účinkujú Dušan Tarageľ, Ján Valentík, Ivan Laca, Libuša Trutzová, Miroslav Trnavský, Alfréd Swan, Peter Sklár, Eva Sakalová, Štefan Richtárech, Táňa Radeva, Juraj Predmerský a ďalší. Hra je z roku 2001.
Igor Janota je dôverným znalcom nášho hlavného mesta a v jeho podaní objavujeme pozoruhodnosti Bratislavy, ktoré sa často spájajú so zaujímavými historkami z minulých storočí. V knihe Bratislavské rarity nájdeme aj príbeh, ako to bolo so známymi anglickými gobelínmi s motívom antického príbehu lásky Leandra k Héro. Dozvieme sa, ako sa svetoznáme gobelíny ocitli až v Bratislave. Pripravila redaktorka Jana Hevešiová.V réžii Martina Hvišča z roku 2007 účinkuje Lucia Vráblicová.
Program rádií
Autorka scenára: Monika Zumríková Kekeliaková
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, TASR
