MS vo futbale 2022
MS vo futbale 2022

Inakosť v nás i okolo nás

Inakosť v nás i okolo nás

Tento týždeň budeme hľadať rozdiely, ktoré nás spájajú. Odlišnosti, ktoré sú našou devízou, robia z nás jedinečné bytosti a mali by sme na nich stavať, nie ich skrývať. Naša téma sa bude krútiť okolo tolerancie, akceptácie a čarovných slovíčok, ktoré teoreticky ovládame, ale keď ich treba použiť v praxi, zostávame často prekvapení z množstva predsudkov v nás naukladaných. Vitajte v novom týždni na Litere, v ktorom sme si všetci rovní, slobodní, multikultúrni, pospájaní viacerými priesečníkmi. Stačí len štipka snahy porozumieť.

V piatich častiach si počas týždňa prečítame na pokračovanie z novely Thomasa Manna Smrť v Benátkach. Sugestívny text zobrazuje vznik a vývin pustošivého, bezvýchodiskového citu. Úspešný starnúci spisovateľ Gustav von Aschnbach sa nečakane rozhodne stráviť leto v Benátkach. Príbeh v čase vzniku provokoval témou homosexuality, a predsa stále strháva silou emócie v spisovateľovom výraze. V réžii Gejzu Dezorza číta Dušan Jamrich. Do slovenčiny preložila Nora Krausová. V roku 2005 redakčne pripravila Zuzana Belková.

Pôvodná rozhlasová hra Jána Mikuša Amore prináša mozaiku troch príbehov, ktoré sa pretnú v jeden osudový okamih. Otvára zásadné témy ako tolerancia, fašizmus, či popieranie holokaustu. „Niet zákonov, je iba láska. Odložme preto skutky tmy a oblečme sa v zbroji svetla. Vo svetle života niet zákonov, niet prikázaní, je len jedno jediné, láska.“ Účinkujú Juraj Smutný, Ivana Kivaderová, Viliam Hriadeľ, Daniel Výrostek, Alena Sušilová, Jakub Kováč, Milan Jareš a Marianna Kovačechová. Režíroval Ján Mikuš v roku 2019.

Väčšina ľudí v našej časti sveta bez problému rozumie smajlíkom – značkám, ktoré majú pomôcť rozlíšiť, či pisateľ hovorí vážne alebo si len tak uťahuje. Vedeli ste, že v Japonsku zostavili vlastné emotikony, ktorým hovoria „kaomoji“? Japonské zobrazenie hnevu a radosti je totiž iné než naše. O ďalších podobných stereotypoch pri posudzovaní iných kultúr a o otvorenosti k inakosti hovorí esej Dušana Ondrušeka s názvom Medzikultúrny dialóg je aj fantazírovanie. V réžii Andreja Turčana z roku 2006 číta Marek Fajnor.

Tolerancia je rešpekt, akceptácia a uznanie bohatej rôznorodosti svetových kultúr, foriem prejavu a spôsobov života ľudí. Tolerancia je vlastne harmónia v rôznorodosti. Znamená to, že každý má slobodne mať svoje presvedčenie a akceptovať, že iní majú tiež svoje. O tolerancii v súčasnej literatúre je aj pásmo Etely Farkašovej Niekoľko podôb cudzosti, ktoré vám ponúkame od utorka. V réžii Mileny Lukáčovej účinkujú Ľudmila Swanová, Peter Sklár, Ján Mistrík a Oľga Solárová. V roku 1999 redakčne pripravila Zuzana Belková.

Taliansky spisovateľ, Giorgio Bassani pochádzal z ferrarskej židovskej rodiny a až do roku 1943, keď ho zatkli za účasť v protifašistickom odboji, žil vo Ferrare. Z tunajšieho prostredia čerpal námety a inšpiráciu väčšiny svojich literárnych diel. Hrdinom jeho románu Zlaté okuliare je Athos Fadigati, významný a všeobecne obľúbený lekár. Pre podozrenie z homosexuality postupne stráca svoje postavenie a je vylúčený zo spoločnosti. Tragédia človeka trpiaceho pre svoju dvojnásobnú odlišnosť sa odohráva na pozadí postupujúcej vlny antisemitizmu v predvečer druhej svetovej vojny. Úryvok z románu číta Alfréd Swan. V roku 2010 redakčne pripravil Marián Grebáč.

Nasleduje Kristián Babjar a jeho titul Dedo. Autor má ku svojmu dedovi, ktorý je jeden z najtrvrdších zástancov, pre neho negatívnych a netolerantných názorov, vytvorenú určitú naviazanosť a vzťah. Pri rôznych činnostiach, ktoré dedo vykonáva, s ním vedie rozhovor, v ktorom sa pokúša objasniť dôvody, pre ktoré je dedo kriticky naladený voči terajšej spoločnosti. Niektoré jeho názory sú dokonca až kontraproduktívne voči vlastnej rodine. Zámerom je obhájiť vzťah, ktorý má voči tomuto prostrediu a svojmu dedovi napriek nesúhlasu s jeho názormi. Program je z roku 2018.

Od stredy vás pozývame počúvať pôvodnú rozhlasovú hru Ľubomíra Stančeka Predpoludnie v hoteli Encián. V roku 1998 ju režijne naštudoval Jozef Pražmári. Stančekov hotel Encián má určite menej hviezdičiek, ako iné, slávnejšie hotely, vonia provinciou, v reštaurácii podávajú všedné jedlá a v bare hrajú treťotriedni muzikanti. Ale ľudia v ňom prežívajú svoje osudy rovnako intenzívne ako kdekoľvek inde na svete. A zahľadení sami do seba a do svojich problémov často zadúšajú posledné iskierky nádeje. Pokúsme sa spolu s hlavným hrdinom hry - Martinom Totemontem - rozdúchať plamienok nádeje nielen v nich, ale aj v sebe. Účinkujú Jozef Dóczy, Ivan Vojtek starší, Mária Landlová a Jozef Šimonovič.

V relácii z cyklu Skicár vám redaktorka Gabriela Horečná predstaví človeka, ktorý časť svojho života prežil, obrazne povedané, v cudzom tele. Vypočujte si príbeh transsexuála Jána, ktorý chce, z pochopiteľných dôvodov, zostať v anonymite. Program nesie názvov V cudzom tele - transsexuál Ján. Okrem autorky a Jána účinkuje sexuologička, doktorka Božena Castiglione. V roku 2003 redakčne pripravila Ivica Ruttkayová.

V programe nasleduje esej Tomáša Straku Vichodňarska kaviarňa. Autor v nej lokálpatrioticky lobuje za uvedenie východniarskeho naturelu do siene tolerancie. Východniarsky melting pot podľa neho neprerušene udržiava kontinuitu spájania multikultúrnych vplyvov – od vidiečanov v panelákoch, cez aktivistov, čo na východe robia veľa muziky za zlomok peňazí, až po reziduá balkánsko-sovietsko-pražských kontaktov, ktoré formujú východniarske intelektuálne podhubie, alias vichodňarsku kaviarňu. Číta Michal Novodomský. V roku 2020 redakčne a režijne pripravil Jozef Palaščák.

Dovoľte, aby som sa vám predstavila. Volám sa Andrea Gabura. Ja, viem, znie to divne, ale verte mi, nie je v tom žiadna márnomyseľnosť, ani extravagancia. A nie som ani Maďarka. Som hormonálna porucha. Žena v mužskom tele...“ Takto sa začína desivý príbeh transsexuála vo väzení. Reláciu z cyklu Metamorfózy autorsky pripravil Ladislav Hanniker a nazval ju Zmenáreň. V réžii Karola Horvátha účinkujú Edita Boršová, Igor Krempaský, Vlado Černý, Ladislav Hanniker a Karol Horváth. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2010. Počúvajte od štvrtka

Započúvajte sa tiež do poviedky rakúskej autorky Ingeborg Bachmannovej s názvom Krok do Gomory. Autorka v Šarlotinom príbehu uvažuje o vnútornom svete ženy, variuje motív lesbickej lásky a osobnostnej emancipácie. Pohráva sa s momentmi vášne a zábran, nastoľuje hlbšie myšlienkové zdôvodnenia životných rozhodnutí. Do slovenčiny preložila Perla Bžochová, číta Helena Geregová. V roku 2006 redakčne pripravila Zuzana Belková.

Na troch štvrtinách afrického kontinentu je homosexualita protizákonná a stíhateľná odňatím slobody až do výšky 25 rokov. Odhliadnuc od legislatívy, silná homofóbia a násilie voči homosexuálom a lesbičkám existuje v celej Afrike. Homosexualita je považovaná za morálnu dekadenciu, ktorú priniesli európski kolonizátori a ktorá v africkej kultúre nemá miesto. Toľko pár zaujímavostí z programu Dobroty Pucherovej s názvom Homosexualita v Afrike. Číta Přemysl Boublík. Relácia mala premiéru v roku 2012

Michaela „Mia” Žureková sa vo svojej žurnalistickej praxi zameriava na spoločensko-feministické témy a otázky ženských práv. V roku 2021 bola nominovaná na Cenu Inakosti za sériu článkov o transrodových ľuďoch. Jej knižný debut z roku 2022, novela "Tá bolesť ťa prejde", je osobným a scitlivujúcim vhľadom do tabuizovanej témy transrodovosti. Viac sa dozviete v novom pásme Krásny omyl prírody od Tomáša Bartoňka. Účinkujú Eva Kopecká a Mia Žureková. Ukážky z knihy číta Daniela Šencová. Vysielame v premiére.

Oscar Wilde, írsky dramatik, prozaik a básnik patril k najvýraznejším osobnostiam svojich čias. Žal jeden literárny úspech za druhým a vďaka svojej duchaplnosti, ostrej irónii a výstrednosti v obliekaní a správaní udával tón vo vtedajšej viktoriánskej spoločnosti Anglicka. Po odhalení jeho homosexuálnych vzťahov nastal v jeho živote zlom. Wilde bol odsúdený na dva roky väzenia, ktoré ho fyzicky a duchovne zničili. Vo väzení napísal ešte list De profundis a po prepustení básnickú skladbu Balada o žalári v Readingu. Tým sa však až do konca svojho života s akoukoľvek literárnou tvorbou rozlúčil. Zomrel v biede vo Francúzsku ako 46-ročný. Jeho tragický život si pripomenieme v repríze dramatického pásma Jána Bábika.

Slovo tolerancia sa dnes používa veľmi často a ako každému slovu, ktoré je intenzívne v obehu a denne ho vyslovujeme, hrozí vyprázdnenie, strata hodnoty. Akoby sme sa k tomuto slovu primkli, opierame sa oň ako o barličku....“ Aj o tom bude esej oceňovanej slovenskej prozaičky, poetky a filozofky Etely Farkašovej s názvom Tolerancia, nie však ľahostajnosť. V réžii Mileny Lukáčovej z roku 2005 číta Ľubica Očková.

Program rádií

Scenár: Martin Šenc

Text: Lucia Šaráková

Ilustračné snímky: pixabay.com


Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame