Aj tento týždeň budeme cez plece nahliadať spisovateľským inovátorom. Dočítame si Woolfovej Orlanda, vrátime sa k bezvýchodiskovosti Kafku, rozoberieme si Joyceov najvýznamnejší román Odyseus. Budeme hľadať stratený čas s Marcelom Proustom a nad vzťahom medzi poznaním a náboženstvom sa zamyslí Robert Musil. Vitajte v druhom týždni literárnej moderny.
Kniha Virginie Woolfovej Orlando nás ešte najbližších sedem dní bude sprevádzať ako čítanie na pokračovanie. Jej príbeh sa odohráva v období krutej zimy, kedy zamŕza rieka, stromy, zvieratá i ľudia. Orlandovi, mladému šľachticovi korunovanému Podväzkovým radom zamrzne srdce, aby sa mohol vydať na cestu storočiami, za svojím poslaním a naplnením, za svojím skutočným Ja. Záverečných 5 častí vám bude čítať Lucia Vráblicová. Program je z roku 2019.
Od pondelka ešte pridávame rozhlasovú hru podľa poviedky Franza Kafku o jednej neobyčajnej premene. V roku 1995 ju naštudoval režisér Jaroslav Rihák. V hre Premena účinkujú Ady Hajdu, Zita Furková, Leopold Haverl, Táňa Radeva, František Kovár, Stano Dančiak, Jana Bittnerová a Marián Zednikovič. Hra mala premiéru v roku 1995.
Anglická spisovateľka Virginia Woolfová významne prispela k rozvoju prózy v 20. storočí. Okrem viacerých románov napísala aj niekoľko kníh esejí. My vám na Litere ponúkame jej esej Turgenevove romány, v ktorej sa prizrela dielam klasika ruskej literatúry. Preložil Pavel Vilikovský. Číta Helena Geregová. V roku 2009 redakčne pripravil Patrik Oriešek.
Život a dielo spisovateľa Franza Kafku fascinuje už niekoľko desaťročí svojou tajuplnosťou, absurdnosťou i výnimočnosťou. Prekladateľ a germanista Milan Richter ponúka v pásme nazvanom Kruté rozkoše nové pohľady na vari najvplyvnejšieho prozaika 20. storočia a na kafkovský svet. Účinkujú Alfréd Swan, Darina Vašíčková a Jozef Šimonovič. Réžia: Viera Weidlerová. V roku 2005 redakčne pripravila Jana Hevešiová. Počúvajte od utorka.
Pridávame hru pre mládež podľa poviedky Jamesa Joycea Evelina. Sledujeme v nej príbeh dievčaťa, ktoré sa má rozhodnúť medzi láskou a domovom. Účinkujú Anna Šišková, Milan Bahúl, Anton Šulík, Eva Matejková, Viera Richterová-Horváthová a Peter Marcin. Réžia: Ivan Predmerský. Hra mala premiéru v roku 1994.
Pokračujeme pásmom z cyklu Kapitoly z dejín románu 20. storočia, ktoré je venované románu Jamesa Joyca Odyseus. Experimentálny román patrí k najdôležitejším textom moderny a zožal celosvetový úspech. Opisuje putovanie hlavnej postavy príbehu, Leopolda Blooma, Dublinom počas obyčajného dňa, 16. júna 1904. Názov diela je narážkou na hrdinu Homérovho eposu Odysea (angl. Ulysses). Medzi týmito dvoma dielami preto existuje množstvo spojitostí. Pásmo autorsky pripravili Lajoš Grendel a Margit Garajszki. Účinkujú Zuzana Šimová a Karol Horváth. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2007.
Premiérová relácia Martina Šenca v rámci cyklu V skratke bude venovaná režisérovi Jurajovi Jakubiskovi. Nesie názov Slovenský Fellini. Prislúcha mu toto pomenovanie právom? A prečo vlastne vzniklo? Juraj Jakubisko je symbolom či priam až modlou slovenskej kinematografie po niekoľko desaťročí. Jeho tvorba je veľmi špecifická, poetická, bizarná, plná hravosti a fantázie. Prejdime sa spoločne jej vývojom. Číta Tomáš Bartoněk.
Michal Tallo napísal zatiaľ tri básnické zbierky: Antimita, Delta a Kniha tmy. Jazyk kníh, ich vrúcnosť a sugestívnosť vtrhlli do slovenskej poézie a dnes je už jasné, že hlas tohto spisovateľa je výraznou a trvalou súčasťou literatúry. V poslednej zbierke zobrazuje katastrofický obraz sveta počas klimatickej krízy. Veronika Dianišková sa s Michalom Tallom rozprávala o celej jeho tvorbe. V programe Zahynie všetko, okrem jeho tváre si vypočujete aj básne zo spomínaných troch zbierok, ktoré vám prečíta sám autor. Vysielame v premiére v rámci cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera. Počúvajte od stredy.
Pokračujeme poviedkou rakúskeho spisovateľa Roberta Musila Drozd. Autor v nej zobrazuje matematickú rovnicu s tromi neznámymi, ktoré spolu súvisia a ktorých zmysel zostáva skrytý. Postava A rozpráva o troch udalostiach. Ako A1 vystupuje v úlohe poslucháča a ako A2 v úlohe rozprávača. Neznámou v rovnici je život. Vypočujete si ju v interpretácii Karola Machatu. Následne pridávame Musilovu esej Duchovné, modernizmus a metafyzika. Autor v nej svojským spôsobom reflektuje vzťah medzi poznaním, modernitou a náboženstvom. Číta Helena Geregová.
"Knihy sú zrkadlami duše,“ napísala anglická spisovateľka, autorka románov, poviedok, esejí i kritík Virginia Woolfová. Je najvýznamnejšou predstaviteľkou anglickej moderny v literatúre, no razantne vstúpila nielen do sveta literatúry a textov, ale aj do širšieho spoločenského diania. Bola silnou osobnosťou, ktorá častokrát vykračovala proti prúdu, kritizovala viktoriánsku éru. Do dejín sa zapísala ako humanistka proti násiliu a protifašistická bojovníčka, upozorňovala tiež na nepriaznivé dôsledky patriarchálneho systému. Na tému Fenomén – Virginia Woolfová si Zuzana Golianová pozvala poetku, literárnu vedkyňu a pedagogičku Zuzanu Husárovú. Program je z roku 2020 a vy ho počúvajte od štvrtka.
Ďalej na vás čaká pásmo z cyklu Kapitoly z dejín románu 20. storočia, venované románu Marcela Prousta Hľadanie strateného času. Ide o jeho najznámejší psychologický román, ktorý uvádza čitateľa do prostredia vyššej spoločnosti - od prelomu 19. a 20. storočia po 1. svetovú vojnu. Autor novým spôsobom oživil vnútorný život hrdinu prostredníctvom spomienok vyvolávaných aj náhodnými podnetmi. Dokazuje, že minulosť, zdanlivo zabudnutá a prekrytá novými zážitkami, v nás trvá a ovplyvňuje povahu človeka. Autorsky pripravili Lajoš Grendel a Margit Garajszki. Účinkujú Zuzana Šimová a Karol Horváth. Hneď po pásme pridávame poviedku z Proustovej knihy Rozkoše a dni s názvom Melancholické letovanie panej de Breyves. V réžii Jara Riháka číta Ivan Vojtek starší.
James Joyce a stereodramatizácia jeho prózy Protivníci otvorí piatkový programový blok na Litere. Podľa prekladu Božice Vilikovskej ju pre rozhlas pripravil Ján Tužinský. Účinkujú Leopold Haverl, Vladimír Minarovič, Ján Valentík, Dušan Tarageľ, Juraj Slezáček, František Kovár, Miroslav Trnavský a Michal Klučka. Réžia: Vladimír Rusko ml. V roku 1995 redakčne pripravil Ján Bábik.
Pokračujeme hneď niekoľkými poviedkami Franza Kafku v preklade Milana Žitného. V interpretácii Iva Gogála postupne zaznejú krátke prózy pod spoločným názvom Odhalenie podvodníka. Ide o titly Nečakaná prechádzka, Rozhodnutia, Výlet do hôr, Nešťastie starého mládenca, Obchodník, Roztržitý pohľad von, Cesta domov, Tí, čo bežia okolo, Cestujúci, Šaty a Odmietnutie. V roku 1995 redakčne pripravil Stanislav Gajdoš.
Najznámejší, svetovo preslávený predstaviteľ literárnej Prahy, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia. Jeho knihy boli od konca 2. svetovej vojny vydávané v miliónových nákladoch vo všetkých jazykoch sveta. U nás jeho tvorba nesmela dlho vychádzať, pretože sa dostala do rozporu so socialistickým režimom. Keď sa o ňom písalo, tak iba negatívne ako o výstražnom príklade pesimistickej, do seba obrátenej literatúry buržoázie. To bol Franz Kafka. Viac sa dozviete na záver nášho týždňa v cykle Autor na dnes, o ktorý sa v roku 2004 postarala Katarína Komiňáková. Účinkujú Helena Himičová, Igor Šabek, Jozef Fila a Miroslav Kolbašský.
Scenár: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, wikipedia.org, TASR
