„Každá revolúcia končí vtedy, keď sa nové prasatá dostanú ku korytám.“ Tak nejako v duchu myšlienky Georga Orwella sa budú točiť témy a autori aktuálneho týždňa na Litere. Je to presne 120 rokov, ktoré si pripomíname od narodenia vtedy Erica Arthura Blaira, ktorý prišiel na svet 25. júna 1903 v Indii. Celý svet ho dnes pozná ako Georga Orwella. Jeho literárna dráha bola založená na kritike totality a autoritárskych režimov. Rovnako ako v prípade jeho podobne zmýšľajúcich kolegov, ktorí nám nasledujúce dni na Litere budú robiť spoločnosť. Môžete sa tešiť na Pasternaka, Tatarku, Soženicyna či Mňačka, ktorých zbraňou bola lliteratúra, skrz ktorú pomenovali zlo, upozorňovali na neľudskosť, hrozbu až skazu. Výsledkom bol zákaz tvorby, vylúčenie zo spoločnosti, skončili ako disidenti, mimo domova.
Zvieracia farma Georga Orwella je politickou satirou na revolúciu, ktorá sa vymkla z rúk. Zvieratá sa zbavia nadvlády nenávidených ľudí a zavedú svoj vlastný režim, v ktorom si všetci majú byť rovní. Z nádherných ideálov revolúcie sa však postupne stáva nočná mora. Prasce sa zmocnia koryta a postupne si začnú prispôsobovať zákony. Zavládne teror a zvieratá rozdelené do kást sa začnú štvať proti sebe. Z kultovej knihy si budeme čítať na pokračovanie v piatich častiach. V réžii Martina Bendika interpretuje Karol Machata. V roku 1998 redakčne pripravila Gabriela Rothmayerová.
Ďalšia kniha G. Orwella - 1984 - spája prvky spoločensko-politického a vedecko-fantastického románu. Je obžalobou komunistickej diktatúry, ktorá roku 1984 ovládla všetko, vrátane ľudského myslenia. Autor opisuje osudy čestného, citlivého a uvažujúceho jednotlivca Winstona Smitha, ktorý sa vzoprie systému, za čo platí krutú daň. Orwell v tomto diele ponúkol víziu, ktorá sa neskôr stala realitou. Počúvajte vo forme rozhlasovej hry. Účinkujú Peter Kadlečík, Richard Stanke, Juraj Hrčka, Ida Rapaičová, František Kovár, Vladimír Šlepec, Alex Koníček a ďalší. Dramatizácia a réžia: Ján Mikuš. Vyrobila RTVS v roku 2021.
Anglický prozaik George Orwell písal okrem románov aj eseje, opäť na politické témy. Vyšli počas jeho života vo viacerých zbierkach. Na Litere si vypočujte esej, v ktorej vysvetľuje pohnútky svojej tvorby. Zamyslenie Prečo píšem číta Jozef Šimonovič. V roku 2010 redakčne pripravil Patrik Oriešek.
Od utorka pridávame umelecko-dokumentárne pásmo z cyklu Knižnica nositeľov Nobelových cien za literatúru. Tentoraz nás bude zaujímať Alexander Isajevič Solženicyn. Júlia Pavlová vám predstaví laureáta, ktorého dlho pred udelením Nobelovej ceny preslávila nielen vlastná prozaická tvorba, ale i výnimočná statočnosť a principiálnosť. V réžii Laca Keratu účinkujú Ivan Laca, Dagmar Sanitrová a Miroslav Trnavský. Vzápätí pokračujeme dramatickým pásmom Jána Štrassera Niekoľko dní zo života Solženicyna. Sprítomňuje proces, v ktorom mocní rozhodli o autorovom vyhnanstve do cudziny. V programe sú použité archívne materiály a básne Bertolda Brechta. V réžii Táne Tadlánkovej účinkujú Boris Farkaš, Vladimír Minarovič, Jana Strnisková, Stano Dančiak, Peter Debnár, Vladimír Štefuca, Ivan Laca a ďalší. V roku 1994 redakčne pripravila Dagmar Kinčeková.
Boris Pasternak sa vo svete preslávil románom Doktor Živago, za ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru. My vám na Litere priblížime Pasternaka ako básnika. Výber z jeho poézie s názvom Ľúbiť iných - ťažký údel si môžete vypočuť v interpretácii Mariána Geišberga. Réžia Štefan Korenči.
Bol jednou z najvýznamnejších literárnych osobností 20. storočia, dokázal predvídať a opísať podstatu totalitných režimov, jeho romány boli varovaním i povzbudením. Áno opäť hovoríme o Orwellovi, tentoraz prostredníctvom cyklu Ars litera. Okrem autorky Zuzany Galkovej účinkujú Jana Javorčíková a Juraj Smutný. Relácia je z roku 2019, vy ju môžete počúvať od stredy.
A neobídeme ani našich domácich disidentov. Tento rok v marci sme si pripomenuli 110. výročie narodenia Dominika Tatarku. Výrazný spisovateľ bol signatárom Charty 77 a vo svojej tvorbe sa usiloval prozaicky nastoliť víziu sociálne spravodlivého sveta. Do vysielania zaraďujeme dramatizáciu jeho poviedky Deň, ktorý trval dvadsať rokov. V réžii Roberta Horňáka účinkuje František Kovár. Následne pridávame cyklus Listové tajomstvá, ktorý pripravil Oleg Pastier pod názvom Dominik Tatarka píše Júliusovi Vanovičovi. V réžii Viktora Lukáča účinkujú Jozef Šimonovič a Boris Farkaš. Program je z roku 2014.
Novela D. Tatarku Démon súhlasu satirickou parabolou reaguje na totalitnú moc, vyhlasuje nezmieriteľný boj s byrokratickými praktikami vtedajšieho režimu. Kniha sa stala emblémom demokratizačného procesu a mala rozhodujúci význam pre demokratické smerovanie slovenského literárneho vývoja. Ukážku z diela vám v réžii Františka Obžeru prečíta Karol Strážnický od štvrtka.
Nasleduje dramatické pásmo, ktoré hovorí o živote a diele slovenského spisovateľa Ladislava Mňačka. Bol predovšetkým novinár, ale popri reportérskej a publicistickej práci mal aj umelecké ambície. Ako spisovateľ sa presadil románmi Smrť sa volá Engelchen (1959) a Ako chutí moc (1968). V prvom diele rozvíja tému boja proti nemeckým fašistom, druhá próza je ostrou kritikou tzv. kultu osobnosti. Mňačko sa definitívne vyrovnal s reálnym socializmom a komunistickou ideou po okupácii Československej republiky vojskami Varšavskej zmluvy v knihe esejí Siedma noc. Otvorene si priznáva svoje chyby a omyly a ospravedlňuje sa za ne. Viac sa dozviete v pásme Slava Kalného s príznačným názvom Rebel a kajúcnik z roku1999. V réžii Martina Bendika účinkujú Ľubo Roman, Karol Machata, Ivan Laca, Jozef Šimonovič, Soňa Ulická a Darina Vašíčková.
V cykle Autor na dnes sa Róbert Šedivý bude venovať životu a dielu Borisa Pasternaka. Hosťom relácie bude profesorka ruskej literatúry na FiF UK v Bratislave Mária Kusá, ukážky číta Alfréd Swan. Program je z roku 2011.
Významný ruský spisovateľ B. Pasternak v roku 1956 dokončil svoje najväčšie prozaické dielo Doktor Živago. Ako povedal: „ Keď som písal Doktora Živaga, mal som pocit nesmierneho dlhu voči súčasníkom. Bol to pokus splatiť ho. Toľko rokov som písal iba lyrické básne alebo prekladal, a tak sa mi zdalo, že je mojou povinnosťou vysloviť sa o našej epoche – o tých rokoch, ktoré sú už dávno za nami, ale ešte vždy nad nami visia. V Živagovi som chcel zaznačiť minulosť a zároveň vzdať hold krásnym a citovým stránkam vtedajšieho Ruska.“ Pasternakovi sa to podarilo na vysokej umeleckej úrovni. Udelili mu za to Nobelovu cenu. Musel ju však na nátlak vtedajšieho režimu odmietnuť. Cenu po jeho smrti prevzal Pasternakov syn. Doktor Živago je považovaný za najvýznamnejší ruský román 20. storočia. Úryvok z neho vám prečíta Alfréd Swan.
Od piatku môžete na Litere počúvať dramatizáciu textu Alexandra Solženicyna Matrionina chalupa z roku 2018. Dej poviedky je situovaný do päťdesiatych rokov a príbeh je inšpirovaný autentickou životnou skúsenosťou spisovateľa, väzňa svedomia sovietskeho režimu. Napriek prežitým útrapám sú Solženicynove texty naplnené hlbokým vzťahom k vlasti, nostalgiou za starým, patriarchálnym Ruskom s jeho láskou, dobrom, zbožnosťou. Práve úcta k tradíciám, k prostým ľuďom a ich prirodzenej múdrosti robí umelca ešte citlivejším na hrozivú realitu. Účinkujú Přemysl Boublík, Zuzana Kronerová, Dušan Kaprálik, Michal Kaprálik, Helena Geregová, Lenka Košická a ďalší. Réžia: Laco Kerata.
Ďalej dávame do pozornosti trochu netradičnú esej Georgea Orwella, nazvanú O úpadku vraždenia v Anglicku. Číta Jozef Šimonovič. No a náš týždeň uzatvoria verše Borisa Pasternaka nazvané Zrkadlo v preklade Teodora Križku a interpretácii Borisa Farkaša.
Autor týždňa Rádia Litera: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, TASR, wikipedia.org
