Na jeseň slávia Židia po celom svete Nový rok. O pár dní, 16. septembra, bude Roš ha-šana - rok 5783.
Podstatou židovského nového roka je oslava života a úsilie o jeho zmysluplnosť. V tom čase Židia naprávajú to, čo pokazili, zmierujú sa s okolím a žiadajú o odpustenie - ak je to potrebné. My si na Litere pri tejto príležitosti spomenieme na viacerých významných, zväčša amerických židovských autorov. Spoločnosť nám budú robiť Ephraim Kishon, Daniel Katz, Yehuda Amichai či Bernard Malamud. A neobídeme ani domáce reálie, oživíme židovskú Bratislavu s jej dôležitým predstaviteľom - Chatamom Sóferom a s Rudolfom Jašíkom zablúdime na Námestie svätej Alžbety, kde nám zanechal dôležitý odkaz.
Počas týždňa vás v rámci cyklu Čítanie na pokračovanie budú sprevádzať myšlienky zo seriálu Zázračný rabín. Autorka Zuzana Križková tu dramaticky, v piatich častiach, spracovala životné osudy významného bratislavského rabína Chatama Sófera, ktorý na dlhé roky urobil z Bratislavy významné centrum židovskej vzdelanosti. Účinkujú Karol Machata, Lukáš Frlajz, Boris Farkaš, Daniel Svoboda, Diana Mórová, Zuzana Kronerová, Marián Zednikovič a ďalší. V roku 2002 režijne naštudoval Štefan Korenči.
Román Námestie svätej Alžbety patrí medzi slovenskú klasiku. Upozorňuje na stále aktuálnu tematiku boja proti fašizmu, odhaľuje jeho obludnosť nástojčivo, dnes možno ešte väčšmi, ako kedykoľvek predtým. Rudolf Jašík približuje ideológiu nenávisti na individuálnych osudoch nemnohých postáv v krátkom časovom rozpätí. Dramatizáciu románu pre rozhlas upravil Ján Pavlec. Účinkujú Karol Machata, Viera Bálinthová, Jozef Kroner, Eva Poláková, Peter Bugár, Andrej Bagar, Ctibor Filčík a ďalší. Réžia: Milan Semík v roku 1960.
Fínsky prozaik Daniel Katz, na rozdiel od mnohých židovských spisovateľov, nenecháva svojich hrdinov žiť v diaspóre, ale otvára im priestor do národnej spoločnosti, ktorej sa stávajú organickou súčasťou. Katz je bytostný humorista, ktorý v duchu klasickej židovskej literatúry dokáže vidieť aj na tragických udalostiach komické črty. Jeho román Nemecký svinský pes rozpráva o mužovi, ktorý pátra po osude svojho otca v Nemecku 30.rokov, aby sa pomstil za jeho potupu. Je zatiaľ najvážnejším pokusom vyrovnať sa s fašizmom a antisemitizmom. Úryvok číta Alfréd Swan. V roku 2010 redakčne pripravil Marián Grebáč.
Tvorbu amerického židovského autora Isaaca Bashevisa Singera charakterizuje čistý a pútavý príbeh. Jeho písanie bude navždy pripomínať existenciu nevysvetliteľnej a neospravedlniteľnej hrôzy menom holokaust. Vôbec pritom nekráčal cestou náročných či ťaživých viet. Práve naopak: jeho prózy si zachovávajú priezračnú, rozprávkovo zvláštnu, čarovnú atmosféru. Za autorovou nekonvenčnosťou a tajomstvom sa nedá prehliadnuť jasná výzva na poznávanie skutočného sveta a jeho kritická reflexia. Singerovu tvorbu si na Litere priblížime v pásme Alexandra Halvoníka s názvom O príbehoch detstva. V réžii Jaroslava Riháka účinkujú Dora Kulová, Peter Sklár, Vladimír Durdík, Ján Gallovič a Soňa Ulická. Počúvajte od utorka.
Svetoznámy humorista a satirik Ephraim Kishon je dobre známy radou poviedkových knižiek, v ktorých jedinečným spôsobom popisuje strasti i slasti všedného života. Sú plné humorných postrehov a bonmotov. V knihe Picassova sladká pomsta obrátil svoj satirický pohľad k modernému umeniu. Vyjadruje sa o ňom ako vzdelaný kunsthistorik, ktorý má vo svojom odbore jasno. Vysmieva sa z pseudoumeleckých patvraov a bezobsažných mystifikácií, rovnako ako z výtvarných kritikov. Preklad: Daniela Kapitáňová. V réžii Jany Strniskovej číta Juraj Predmerský. Program je z roku 2007.
Yehuda Amichai je považovaný za najčítanejšieho a najvýznamnejšieho moderného izraelského básnika. Za prevratné zmeny v hebrejskom jazyku mu v roku 1982 udelili Cenu Izraela a jeho knihy boli preložené do viac ako 40-tich jazykov. Jeho verše pod názvom Balada si na Litere vypočujete v interpretácii Ivana Lacu. Básne do slovenčiny preložila Ľubica Mrózová. Réžia Štefan Korenči.
Stredajší programový blok na Litere otvorí „skutočný vojnový príbeh z Košíc“, čo je podtitul novej komiksovej adaptácie knihy Olivera Rácza s názvom Dozvedela som sa, že žiješ. Dobrodružný príbeh lásky, individuálneho hrdinstva a odsúdenia fašizmu sa tak k mladému publiku dostáva v dobe relativizovania historických faktov z obdobia 2. svetovej vojny v prístupnejšej forme. V novom pásme z cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera sa jeho autorka, Eva Kopecká, o tomto príbehu rozpráva s dcérou Olivera Rácza, Katarínou Ráczovou-Lokšovou. Ukážky z knižnej predlohy komiksu číta Tomáš Hallon. Program vysielame v premiére.
Pridávame rozsiahly rozhovor s významným americkým židovským spisovateľom, ktorý bol publikovaný v jednom z najvýznamnejších literárnych časopisov na svete The Paris Review. Pod názvom 70. roky: Bernard Malamud pre rozhlas pripravila Mária Danadová. Účinkujú Juraj Smutný a Michal Ďuriš. Program je z roku 2023.
Americko-židovský spisovateľ Bernard Malamud vo svojej tvorbe vychádza síce z tradičných americko-židovských námetov, no najmä v poviedkach, tragikomických, ba až groteskných a fantastických, zavše ústiacich do akejsi symboliky, prekračuje hranice tohto žánru. V románe Kto opravuje opúšťa aj americké prostredie. Drobný, nenáročný jednotlivec uväznený v tesných hraniciach svojho sveta, ktorý mu je cudzí a z ktorého sa nevie vymaniť – však zostáva. Ide o príbeh malého židovského remeselníka v cárskom Rusku, obžalovaného z takzvanej rituálnej vraždy. Spracovanie príbehu je v Malamudovom podaní také svojské a jedinečné, že osudy hrdinu pociťujeme div nie na vlastnej koži ako tragédiu nášho popleteného storočia. Úryvok z románu číta Alfréd Swan.
Od štvrtka môžete v našom programe zachytiť literárne pásmo o knihe amerického židovského spisovateľa Philipa Rotha - Rozhorčenie. Píše sa rok 1951 a mladý Marcus Messner odchádza na provinčnú vysokú školu v Ohiu. Cíti potrebu dostať sa čím ďalej od domova. Dusí ho láskavá, ale ťaživá starostlivosť vlastnej rodiny, a najmä otca, židovského mäsiara, priam hystericky posadnutého obavami z nebezpečenstiev číhajúcich na dospievajúceho syna. V réžii Pavla Náthera účinkujú Přemysl Boublík a Zuzana Kyzeková. Program je z roku 2018.
V rámci židovského týždňa si na Litere pripomenieme aj dielo amerického spisovateľa Saula Bellowa. Úryvok z jeho románu Henderson, kráľ dažďa, v réžii Viktora Lukáča, číta Ľubo Paulovič. Hrdinom diela je znudený milionár Eugene Henderson, ktorý má už po krk svojich dvoch manželstiev a piatich detí. Vyberie sa preto do Afriky a jeho cesta sa stane akousi púťou za sebapoznaním. Do slovenčiny preložil Michal Breznický. V roku 1993 redakčne pripravil Roman Brat.
Nasleduje Maturitná knižnica s profesorom Jánom Vilikovským a Róbertom Šedivým. ktorú si vypočujete v rámci cyklu Autor na dnes. Hlavnou postavou bude Saul Bellow. Diela mnohých spisovateľov neprezrádzajú o životoch svojich autorov takmer nič. Naopak, u Bellowa je tých vedomých životopisných paralel viac, ako dosť. Či odpovede na svoje večné otázky našiel, asi nie je až tak dôležité. Je totižto zrejmé, že presne naformulovaná otázka má omnoho väčší význam, ako vycifrovaná odpoveď. Texty interpretuje Alfréd Swan. Relácia je z roku 2012.
V ďalšej časti pravidelného esejistického cyklu V skratke sa Juraj Kovalčík zamyslí nad životnými zmenami a rutinou vnímanými na individuálnej úrovni. Svojej eseji dal názov Vážení občania. Číta Tomáš Bartoněk. Program z roku 2023 vysielame v premiére.
Od piatku si vypočujte umelecko-dokumentárne pásmo o koreňoch a súčasnosti jedinečného fenoménu - židovského humoru. Vo fíčri Prečo sa židia smejú, v réžii Laca Keratu, účinkujú Boris Farkaš, Peter Šimun, Marián Mitaš a Jana Kluková. Program je z roku 2016.
V Maďarsku narodený izraelský spisovateľ Ephraim Kishon patrí medzi najčítanejších svetových humoristov. Dokáže majstrovsky karikovať bezočivých politikov a nekompromisne poukazovať na absurdnosti tohto sveta. Kishonove humoresky uvádzame na Litere na záver nášho týžňa pod spoločným názvom Trhová psychológia. Do slovenčiny ich preložila Margita Pokojná. V réžii Jaroslava Riháka číta Ivan Vojtek starší.
Autor týždňa: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, wikipedia.org.
