Na Litere najbližšie dva týždne pokračujeme v načatých potulkách Škandináviou a jej literárnou tvorbou. Štartovali sme Fínskom, prešli Nórskom, aby sme sa počas nastávajúcich siedmich dní premiestnili do Švédska a zmapovali všetko, čo sa oplatí.
V rámci čítania na pokračovanie sa zahĺbime do tvorby Torgny Lingrena. V programe s názvom Legendy a iné si budeme listovať v knihe jeho poviedok. Tento švédsky prozaik je členom Švédskej kráľovskej akadémie. Pre jeho tvorbu je charakteristický svojský jazyk, košatenie príbehov a magická atmosféra na hranici reálneho a snového. V prípade poviedok, Najväčšie slová a Buddha, sa k nim pridáva práca so symbolmi. Nenápadne sa skrývajú za slovami, ktoré by sme mali opäť začať vnímať v ich pôvodnom význame. Od utorka pridávame fantastickú poviedku Una, neskôr text Slovo a po ňom dvojdielnu poviedku Voda. V réžii Andreja Turčana číta Ján Kožuch. V roku 2008 redakčne pripravil Egon Tomajko.
Pokračujeme legendárnym dielom Augusta Strindberga Slečna Júlia v podobe rozhlasovej hry. Dúfame, že pri jej počúvaní zažijete rovnaké umelecké vzrušenie, ako jej tvorcovia pri realizácii. Zachytáva boj dvoch stavov, grófky a paholka, plný lásky, nenávisti a sexuálnej náruživosti. Účinkujú Dagmar Bajnoková, Slavomír Szabo a Alena Horňáková. Réžia: Štefan Korenči. Hra je z roku 2006.
Kjell Espmark patrí k najvýznamnejším švédskym literárnym vedcom a spisovateľom. Od roku 1981 je členom Švédskej akadémie a od roku 1988 predsedom výboru na udeľovanie Nobelovej ceny. Okrem zastávania týchto funkcií je zároveň aj významným komentátorom a historikom udeľovania tejto ceny. Na Litere vám ponúkneme Expmarkovu esej nazvanú Cena za literatúru. Premýšľa o tom, do akej miery je odovzdanie Nobelovej ceny za literatúru politickým činom, a akú úlohu zohráva politika na rozhodovanie komisie, ktorá cenu udeľuje. Číta Alfréd Swan. Esej vybral a redakčne pripravil Patrik Oriešek v roku 2008.
Meno švédskej spisovateľky Marianne Fredrikssonovej je u nás pomerne dobre známe vďaka prekladom jej románov Anna, Hanna a Johanna, Kto kráča v temnotách či Sťahovavé vtáky. Všetky tri diela do slovenčiny preložila Mária Bratová. V našom vysielaní vám prekladateľka Fredrikssonovej diel predstaví čo-to zo života a tvorby tejto autorky, v pásme nazvanom Deti raja. V réžii Táne Tadlánkovej účinkujú Darina Vašíčková, Helena Geregová, Ivan Laca, Soňa Ulická a autorka relácie Mária Bratová. V roku 2002 redakčne pripravila Dagmar Kinčeková. Počúvajte od utorka.
K Marianne Fredrikssonovej sa vrátime aj v nasledujúcom programe, keďže je to v súčasnosti jedna z najpopulárnejších švédskych spisovateliek. V jej románoch dominujú historicko-biblické témy. Prejavilo sa to už v jej debute Evina kniha, aj v jej ďalších románoch, kde pútavou formou prerozprávala staré biblické príbehy, zasadila ich do historického rámca a obohatila dávkou fantázie, mystiky, mytológie a snov. Aj jej najzrelší román Kto kráča v temnotách je inšpirovaný evanjeliom. Je o hľadaní nebeského kráľovstva, ktoré každý nosí vo svojom vnútri. Úryvok číta Alfréd Swan.
Pokračujeme veršami švédskeho modernistu Artura Lundkvista pod názvom Raz napadalo veľa snehu. Do slovenčiny preložil Milan Richter, recituje Miroslav Trnavský.
Od stredy sa do programu zaradí rozhlasová adaptácia komornej drámy švédskeho dramatika Augusta Strindberga, Sonáta príšer. Strindberg ňou výrazným spôsobom ovplyvnil modernú drámu dvadsiateho storočia. Hra je súčasťou piatich divadelných opusov, v ktorých autor cez symbolické videnie sveta a expresívnu grotesknosť odhaľuje pravdu postupným pochovávaním ilúzií, rozbíja čas a priestor a v desivej atmosfére “posledného súdu” predkladá účty za krivdy a zločiny, ktorých sa dopustili protagonisti príbehov. V réžii Martina Kákoša účinkujú Marián Slovák, Ľuboš Kostelný, Ivan Romančík, Božidara Turzonovová, Ján Mistrík a ďalší. Hra je z roku 2007.
Esej dramatika A. Strindberga Memorandum režiséra členom Intímneho divadla nie je príliš známa. Na Litere vám ponúkneme úryvok z nej. Hodnotí úlohu herca a zaoberá sa pojmami Intímne divadlo a komorná hra, ktorá je inšpirovaná hudobnou formou. Esej dokumentuje Strindbergovo neutíchajúce hľadanie modernej formy i vplyvy dobových smerov. Číta Ján Gallovič.
Autorom ďalšieho príspevku z cyklu Odinakiaľ je Richard Kramár. Sugestívny text píše zo švédskeho mestečka Karlstad. Umožní vám fyzicky zažiť nehostinnosť severu a spôsob, akým kruté vonkajšie podmienky uzavrú človeka do jeho introspektívneho privátneho priestoru. Číta Ján Kovalčin.
Od štvrtka sa vám prihovorí známa švédska spisovateľka Selma Legerlöfová, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru, ktorú u nás poznáme predovšetkým z jej románov Löwensköldov prsteň či Jeruzalem. Do vysielania na Litere sme pre vás vybrali jej poviedku Zamenené dieťa. Preložil Viliam Bartošovič, číta Jela Lukešová. V roku 1967 redakčne pripravil Pavol Hudík.
Pridávame Tvárou v tvár – pásmo úvah a veršov o knihe Tomasa Tranströmera, Medzi allegrom a lamentom. Autorkou programu je Jana Hevešiová. Čím je dielo tohto švédskeho básnika také výnimočné, že si zaslúžilo najvyššie ocenenie – Nobelovu cenu za literatúru? V odôvodnení Švédskej akadémie sa okrem iného píše aj toto: "...pretože nám v teplých, presvetlených obrazoch dáva nový prístup k skutočnosti." Tranströmer trikrát navštívil aj Slovensko a jeho prekladateľ Milan Richter, bude naozaj zasväteným sprievodcom po jeho poézii.
Aj Róbert Šedivý sa bližšie prizrie osobe a dielu Tomasa Tranströmera. Jeho relácia bude o vyštudovanom psychológovi, ktorý fungoval v druhej polovici 20. storočia ako profesionálny básnik a ktorý sa v plnom zdraví tešil z poézie v sebe - a zo seba v poézii. Totiž, keď sa vo Švédsku alebo hockde inde zastavil čas, bol pritom a zapĺňal papier myšlienkami. Tie myšlienky boli vždy (ale skutočne vždy) na prvom mieste a nikdy sa nebili o priestor s rýmami. Aj preto vzniklo vzácne dielo, v ktorého priestore sa dá chodiť bez toho, aby čitateľ vnímal plynutie času... Interpretuje Alfréd Swan. Po skončení programu pridávame verše T. Tranströmera, môžete sa tešiť na Osamelé švédske domy. Recituje Ján Gallovič.
Od piatku si môžete v našom vysielaní nájsť stereočítanie poviedky švédskeho spisovateľa Augusta Strindberga Domov bábok. V réžii Jaroslava Riháka účinkujú Marta Sládečková, Ivan Romančík a Leopold Haverl.
Rada pracuje s rôznymi vizuálnymi médiami - od písania krátkometrážnej poézie na písacom stroji až po konceptuálne neviditeľné písmo vo verejnom priestore. Podľa Gabriely Birošovej poézia znesie všetky intermediálne podoby. Vizuálna umelkyňa, slam poetka a fotografka často reflektuje aktuálne socio-politické dianie, reaguje a vyjadruje sa prostredníctvom performancie a participatívnych projektov. Svoju autorskú poéziu pravidelne publikuje na sociálnych sieťach a signuje ju pod pseudonymom "- instantná poézia -". Viac sa o jej tvorbe dozviete v novom pásme z cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera. Eva Kopecká sa v ňom bude rozprávať s Gabrielou Birošovou a ukážky poézie tejto autorky prečíta Katarína Gurová. Pásmo uvádzame v premiére pod názvom Témy skryté do každého slova.
Náš týždeň uzavrie mysteriózna poviedka švédskeho autora Petra Nilsona Vlastizradkyňa. Do slovenčiny ju preložila Mária Bratová. Číta Karol Machata.
Autor programového tyždňa: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, unsplash.com, wikipedia.org
