Veríme, že tento týždeň sa „rozbúcha“ rozhlasové srdce nejedného nášho poslucháča. Lebo vám načúvame, vy píšete a my vás čítame, berieme to vážne. Tento týždeň sa objavia vo vysielaní štyri relácie Nory Baráthovej – viackrát ste na ne veľmi dobre reagovali – takže sme pripravili bohatú nádielku, ktorú ste ešte u nás nepočuli. Čakajú na vás príbehy Spišské záhady, Krása v dreve zakliata, Záhadné lúče, Tu sme žili. Zaujímavý bude aj príspevok Pavla Matulu Smutné i radostné Košice Ivana Stodolu. Troška oprášime opäť aj slovenskú literárnu klasiku – postavu Neprebudených v slovenskej literatúre a poviedku M. Urbana Chrapek a pán Boh. Ponúkneme vám opäť aj staršie hry, ale aj úplne novú, ktorú sme ešte v našom rádiu nevysielali. Môžete sa tešiť na Neznámu z Dunaja, Trhlinu a Génia z Roncola. Nebudú chýbať ďalšie rozhovory o rómskej literatúre od V. Dianiškovej a pokračovať budeme aj v glosách Z. Herberta. Objavia sa aj dve premiéry z cyklu V skratke a verše L. Lipcseia. Určite si nenechajte ujsť ani hru o zatopených obciach Liptovskej Mary od Z. Liškovej pod názvom Podvodné miesta. Z dna liptovského mora.
Na svete sa deje veľa nevysvetliteľných záhad. Aj na Slovensku sú miesta, ktoré v nich vynikajú. Napríklad Spiš a jeho niekdajšie slobodné kráľovské mesto Kežmarok. Svedčia o tom aj písomné dokumenty, z ktorých čerpala a úsmevné i hrôzostrašné javy do „Príbehu pre toto miesto“ vybrala, historička Nora Baráthová. Program Spišské záhady režírovala Hana Rodová v roku 2018. Účinkujú Michal Novodomský, Matej Lacko a Ľubomír Záhon.
Poslucháčov Rádia Litera stále pribúda a iste sú medzi vami aj takí, ktorí majú radi ranné plávanie v riekach. Možno otužovanie. Alebo čokoľvek, čo súvisí s vodou. Hra Emila Bohdana Štefana je poslucháčskym tipom a želaním. Vody je v nej neúrekom, je inšpirovaná televíznym prostredím a prípravou vodnej revue. Budete v nej počuť Jána Jamnického, ale aj Karola Machatu. Má názov Neznáma z Dunaja. V réžii Brestovanského spoluúčinkujú Vladimír Durdík ml., Juraj Šebok, Slavo Drozd, Mária hájková, Anton Mrvečka, Ondrej Jariabek, Frída Bachletová, Irena Pašková, Marián Gallo a ďalší. Program je z roku 1964.
Od utorka si vypočujte príbeh o prestavbe kežmarského kostola. Stavebné práce mali neuveriteľne rýchle tempo. Kostol Svätej Trojice bol vysvätený 15. augusta 1717 – v 12. nedeľu po Svätej Trojici. Viac sa dozviete v programe Nory Baráthovej Krása v dreve zakliata. V réžii Hany Rodovej účinkujú Miroslav Kolbašský, Juraj Zetyák, Stanislav Pitoňák, Michal Šoltész. Program je z roku 2016.
Nasleduje náš autorský cyklus „Z tvorivej dielne Rádia Litera“, do ktorého prispela Veronika Dianišková textom Počúvame rómsku literatúru (v českých prekladoch). V roku 2012 vzniklo v Českej republike vydavateľstvo, ktoré sa venuje publikovaniu rómskych autorov a autoriek a tiež združuje romistov a romistky. Rómska próza nadobúda silnejúci hlas aj v nomináciách na českú literárnu cenu Magnesia Litera, alebo v českom rozhlasovom vysielaní. Vydavateľstvo KHER robí v tomto zmysle významnú osvetu, ktorá prekračuje hranice. Aj v prekladoch z rómčiny si môžeme prečítať diela rómskych autorov a autoriek reflektujúcich svoju skúsenosť, ktorá by pred nami inak ostala skrytá. Nie je to však len toto vydavateľstvo, rómska literatúra začala dýchať a etablovať sa naprieč celou susednou - a tým pádom azda aj našou - krajinou. V programe si môžete vypočuť ukážky z viacerých rómskych diel. Číta Přemysl Boublík. Vysielame v premiére.
„.. A vtedy sa stalo niečo, čo presahuje rituál popravy, rituál všetkých známych popráv. Kat odvádza odsúdenca na miesto, kde je ešte svetlo, a vraví - Sem, veľkomožný pane. Budete mať slnko na tvári. Kat van Oldenbarnevelta porušil reguly hry, prekročil svoju rolu, ba - porušil etické zásady popravy. Prečo to urobil?“ Ako ďalšiu vám v našom programe ponúkneme glosu Zbigniewa Herberta s názvom Láska kata. Prečíta vám ju Alfréd Swan.
V stredu otvorí programový blok na Litere opäť Nora Baráthová s reláciou Záhadné lúče. Sledujeme v nej príbeh prvého röntgenológa na Slovensku – spišského lekára Vojtecha Alexandra. Bol prvý uhorským lekárom, ktorý u nás používal röntgenový prístroj. V réžii Hany Rodovej účinkujú Branislav Bajus, Svetlana Janišová, Ján Kovalčin, Michal Šoltész, Zuzana Psotková a František Balog. Program je z roku 2016.
Počas rokov 1969 -1975, kedy sa budovala Liptovská Mara, bolo vysídlených 13 obcí a presťahovaných 940 rodín. Druhé najväčšie vodné dielo na Slovensku navždy zmenilo tvár Liptova a životy asi 4 tisíckam obyvateľov zatopených obcí. Mnohí sa presťahovali do mesta a museli si zvykať na život paneláku. Vzťah k pôvodnému domovu ostáva však pre niekoľko generácii stále živý a má rozličné podoby. Okrem klasického dramatického príbehu má hra Podvodné miesto. Z dna liptovského mora aj dokumentárnu rovinu – rozhovory s „vytopencami“ ktoré na ich každoročnom stretnutí nahrala autorka Zuzana Líšková spolu s režisérom Jánom Mikušom. Účinkujú Eva Matejková, Ivan Romančík, Rentáta Rundová-Horňáková, Miroslav Noga, Ivan Šándor, Božidara Turzonovová, Vladimír Jedľovský. Hra je z roku 2023.
Cornelius Drebbel bol slávny vedec a vynálezca, aj keď sa voči nemu kolegovia správali rezervovane a vyčítali mu nedostatok dôstojnosti. Je isté, že mal bližšie k efektnému predvádzaniu svojich rozmanitých schopností, než k systematickej bádateľskej práci. Drebbelova hlava bola plná veľkých i malých, vážnych i smiešnych, múdrych i celkom bláznivých nápadov, Vyrobil napríklad sochu, ktorá pri závanoch vetra vydávala prenikavé výkriky a vzlyky. Viac vám túto osobnosť učenca či šarlatána predstaví Zbigniew Herbert vo svojej ďalšej eseji Perbetuum mobile. Účinkuje Alfréd Swan.
Nora Baráthová sa od štvrtka v programe s názvom Tu sme žili. Príbeh kežmarských Židov vracia do tragických čias 2.svetovej vojny a poukazuje na osudy a koniec bohatej židovskej komunity v tomto bývalom kráľovskom meste. V réžii Hany Rodovej účinkujú Jana Wernerová, Juraj Zetyák, Ján Kovalčin, Miroslav Kolbašský. Program mal premiéru v roku 2021.
Pôvodná rozhlasová hra Márie Kurucovej Génius z Roncole hovorí o živote a diele talianskeho romantického skladateľa Giuseppe Verdiho. Je inšpirovaná románom Franza Werfela a rozpráva epizódu zo skladateľovho života, keď strávil istý čas inkognito v Benátkach. V réžii Hany Rodovej-Kolbašskej účinkujú Igor Šabek, Igor Kasala, Pavel Gmuca, Ľubomír Záhon, Dominik Dupľák, Miroslav Kolbašský a ďalší. Hra je z roku 2023.
V ďalšej epizóde „Naša zabudnutá klasika“ vám ponúkneme zaujímavú dramatizáciu osudu „neprebudeného“ človeka na základe štyroch literárnych predlôh, ktoré dnes zaraďujeme k slovenskej literárnej klasike, do obdobia realizmu. Čaká vás titul Neprebudení podľa predlohy M. Kukučína, J. G. Tajovského, Ľ. Podjavorinskej a J. Hollého. V réžii Ivany Kováčikovej účinkujú Martin Buzalka, Petra Dubayová, Ivana Kováčiková. Hra je z roku 2023.
Spisovateľ Ivan Stodola bol v roku 1951 komunistickým režimom protiprávne zatknutý a ocitol sa vo väzení v Košiciach. Po viac než roku ťažkej a krutej vyšetrovacej väzby bol odsúdený na osem rokov žalára za údajnú sabotáž a na konfiškáciu celého majetku. Z tohto obdobia vznikla neskôr i kniha Smutné časy, smutný dom. Jeho príbeh sa dozvedáme z rozhovoru s mladým reportérom. Pavol Matula sa k témej vracia v programe Smutné i radostné Košice Ivana Stodolu. V réžii Hany Rodovej účinkujú Róbert Šudík, Jakub Muranský, Stanislav Pitoňák, Juraj Fotul. „Príbeh pre toto miesto“ je z roku 2023. Počúvajte od piatku.
Spisovateľ, scenárista a publicista Anton Baláž debutoval v roku 1971 románom Bohovia ročných období - o mužovi, ktorý prežil osemnásť rokov v gulagu na Sibíri. Dielo, ktoré bolo zošrotované, vyšlo až v roku 2003. Čitateľsky najúspešnejším románom je jeho Tábor padlých žien o prevýchove prostitútok z bratislavskej Vydrice. Bol preložený do viacerých európskych jazykov a v roku 1997 sfilmovaný. Významnou súčasťou jeho diel s historickou tematikou sú osudy slovenského židovstva v prvých povojnových rokoch, v podmienkach rodiaceho sa socialistického zriadenia. Tematika židovstva a antisemitizmu sa dostala aj do jeho rozhlasovej tvorby: Oživovanie, Ofélia nie je mŕtva a Trhlina. Dej Trhliny je lokalizovaný na Slovensko a rozpráva o ožívaní mŕtvych - symbolicky o ožívaní spomienok, na ktoré by mnohí najradšej zabudli. Na konanie, za ktoré sa mnohí hanbia. V réžii Petra Jezného účinkujú Andrej Mojžiš, Eva Rysová, Eduard Bindas, Vladimír Kostovič, Leopold Haverl, Elo Romančík, Juraj Slezáček, Božena Slabejová a ďalší. Hra je z roku 1995.
Výber básní Ladislava Lipcseia zahŕňa typický príklad básnika, ktorý sa stotožní s objektom, aby nám poskytol pohľad na veci, ktoré nám zvyčajne unikajú. V iných jeho básňach prejde do ostrej kritiky spoločnosti. Do kritiky toho, ako vychovávame, či nevychovávame svoje deti, až po to, ako sa za čímsi ženieme a iné nám uniká. Otvára tak priestor na konštruktívne spochybnenie zaužívaných perspektív. V réžii Jozefa Palaščáka účinkuje Miroslav Kolbašský. Verše vyrobené v roku 2023 si vypočujte na záver nášho týždňa.
Týždeň zostavila: Monika Zumríková Kekeliaková
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: pixabay.com, TASR, wikipedia.org
