Tento týždeň sa pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie venujeme tvorbe európskych autorov. Prinesieme vám niekoľko textov z cyklu Súčasná európska poviedka, kde si predstavíme spisovateľov z pomerne málo známych literárnych končín. Ponúkneme tiež dlho nevysielanú rozhlasovú adaptáciu divadelnej komédie írskeho dramatika Georga Farquhara Gavalieri, ale tiež napínavú rozhlasovú hrú podľa prózy ruského spisovateľa Alexandra Grina Partia biliardu. Nebude chýbať ani pásmo Martina Kalužáka, ktoré hovorí o histórii vzniku Európskej únie a podrobne mapuje cestu Slovenska do tohto spoločenstva. Nachvíľu sa vrátime aj ku knihe Čo Dante nevidel a ponúkneme vám tri časti čítania na pokračovanie z tohto mrazivého svedectva o osude židov v koncentračnom tábore. Knihu napísal Jozef Lánik, čo je umelecký pesudonym Alfréda Wetzlera. A nebude chýbať premiérová relácia z cyklu V skratke. Autorka Michaela Macejková v nej reflektuje špecifickú oblasť poézie, ktorá sa označuje ako ženská.
Tento týždeň sa v troch častiach za sebou vrátime ku knihe Čo Dante nevidel. Pod pseudonymom Jozef Lánik ju napísal slovenský žid Alfréd Wetzler, ktorý utiekol spolu s Rudolfom Vrbom z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a spoločne spísali kľúčový dokument 2. svetovej vojny, ktorý podáva mrazivé svedectvo o praktikách nacistov. V réžii Pavla Gejdoša čítal Alfred Swan. V roku 2003 redakčne pripravil Peter Štrelinger.
Pokračujeme rozhlasovou adaptáciou divadelnej komédie írskeho dramatika Georga Farquhara Gavalieri. Hlavnými postavami sú dvaja mladí muži z Londýna - po tom, čo premrhali väčšinu svojho majetku, odchádzajú na vidiek, aby sa pokúsili uzavrieť finančne výhodné manželstvo. Dohodli sa, že ak sa to jednému z nich podarí, získaný kapitál si rozdelia na polovicu. Aby vyzerali bohatší, ako v skutočnosti sú, v každej fáze ich cesty jeden predstiera, že je sluhom toho druhého. Režíroval Vladimír Rusko. Účinkujú Štefan Kvietik, Karol Machata, Zdena Grúberová, Soňa Valentová, František Dibarbora, Viliam Záborský, Ivan Krivosudský a ďalší. Vyrobil Československý rozhlas v roku 1976. Vysielame v dvoch častiach.
Ako to je s tým “multikulturalizmom"? A prečo Európa praská vo švíkoch? Od utorka vám cez rozhlasový éter príde Pohľadnica z Európy, ktorú poslala chorvátska autorka Dubravka Ugrešičová. Nazrite jej očami na problém národnostnej migrácie i medziľudských incidentov. Už vtedy začalo byť medzi ľuďmi dusno a to sa písal rok 2013! Preložila Alica Kulihová. Číta Zuzana Kyzeková.
V našom programe vás tiež zoznámime s prózou slovinského spisovateľa, profesora, novinára a prekladateľa Andreja Blatnika. Patril k autorom debutujúcim v osemdesiatych rokoch, ovplynených postmodernizmom. Jeho diela boli preložené do tridsiatich jazykov. Poviedku Izák vám prečíta Peter Rúfus. Pridávame verše oceňovaného macedónskeho básnika Nikolu Madzirova. Titul Presídlený kameň bude interpretovať Ján Gallovič.
Od stredy si môžete na Litere vypočuť poviedku poľskej prozaičky Natasze Goerke Hojdací kôň. Prózy tejto autorky spôsobujú interpretačné problémy, sú viacvrstvové, nemožno ich chápať doslovne. Vyštudovala polonistiku a orientalistiku. V polovici osemdesiatych rokov emigrovala. V emigrácii študovala tibetské jazyky, cestovala po Ázii. V súčasnosti žije v Hamburgu. V réžii Róberta Horňáka číta Lucia Vráblicová.Pokračujeme pásmom Cesta do Európy – vstup Slovenskej republiky do EÚ o histórii vzniku Európskej únie a našej ceste do tohto európskeho spoločenstva. V relácii budete počuť vyjadrenie maďarského historika Lászla Szarku, poľskej historičky Haliny Parafianoviczovej, českej historičky Dagmar Hájkovej, ale aj archívne prejavy bývalých predsedov vlády Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu. Pripravil Martin Kalužák.
„Keď vám nebo padá na hlavu, chladnička nefunguje, muchy krúžia nad lepkavou mlákou rozliateho piva, neznámy nemecký motorkár nevie, kde je sever a vysoké zelené steblá trávy už nedokážu utajiť žiadne tajomstvá, je čas na dobrú poviedku...“ hovorí Oleg Pastier v úvode cyklu Súčasná európska poviedka a vyberá pre vás dve krátke prózy chorvátskeho spisovateľa Romana Simiča. Majú názov Chat a Tráva. Čo je lepšie? Chatovať a snívať vo vysokej tráve, alebo chatovať o tráve? Do slovenčiny preložil Karol Chmel. Číta Pavol Plevčík.
Ďalej vás pozývame počúvať esej Antona Hykischa Domov, do Európy. Autor ju napísal v roku 1967 po návšteve Svetovej výstavy v Kanade, teda rok pred vstupom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Esej je historickým dokumentom zachytávajúcim vieru československého intelektuála v reformovateľnosť socializmu a zároveň obhajobou európskej identity. Číta Alfréd Swan.
Od štvrtka sa v našom vysielaní objavia štyri poviedky autora z Bosny a Hercegoviny, Ifrana Horozovića, z jeho najznámejšej knihy Iluzionistov hrob a levitujúca žena. Vyberáme pre vás prózy Norimberské vajce, Opona, Ukradnuté hodinky a Rozprávka o bagdadskej rybe. V réžii Róberta Horňáka čítajú Lucia Vráblicová a Peter Rúfus. Ak by sme mali Horozovičovu spisovateľskú tvorbu charakterizovať jednou vetou, bola by to tá z poviedky Písmená na nechte: „Bezdôvodné svetlo, biely papier vpíja zdôvodnené vety a skladá ich do nepodplatiteľnej bieloby...“Pokračujeme napínavou rozhlasovou hrou podľa prózy ruského spisovateľa Alexandra Grina. Autor, vlastným menom Alexander Stepanovič Grinevskij, je známy na celom svete a svojich priaznivcov si získal vďaka veľkému zmyslu pre tvorbu atmosféry, brilantnému dialógu, nekonvenčnosti či neskrotnej fantázii. Presne tieto vlastnosti má aj Grinova poviedka Gnorov život, ktorú pod názvom Partia biliardu pre rozhlas zdramatizovala Dagmar Kovářová. V hlavných úlohách budete počuť Ľuba Romana a Ctibora Filčíka. Réžia: Oľga Janíková. Vyrobil Československý rozhlas v roku 1982.
Pridávame poviedku anglickej prozaičky Janice Elliotovej Zem nikoho. Autorka sa narodila pred druhou svetovou vojnou v Derbyshire a vyrastala v Nottinghame. V roku 1991 jej vyšla poviedková kniha Hluk zo Zoo, z ktorej je aj naša ukážka. V réžii Róberta Horňáka číta Lucia Vráblicová.
Obľúbený salzburgský fejtónista Karl-Markus Gauss píše do najlepších rakúskych, nemeckých a švajčiarskych novín. Svoj vtipný obraz súčasnej Európy zhrnul do knihy Európsky abeceda, ktorá u nás vyšla v roku 2004 v preklade Zdenky Beckerovej a Etely Farkašovej. Na Litere vám ponúkame krátku ukážku Gaussovho humorného nadhľadu s názvom Európska abeceda a to v slovníkových heslách: pod R - regionalizmus a S - susedia. Číta Radoslav Kuric.
Michaela Macejková prispela do nášho týždňa esejou Poézia s prívlastkom ženská. Reflektuje v nej špecifickú oblasť poézie, ktorá sa označuje ako ženská. Kriticky sa pozerá na tento pojem a snaží sa odkryť rôzne jeho významy. Nastoľuje otázku, či je potrebné tento termín používať v literárno-teoretickom diskurze. Číta Tomáš Bartoněk. Vysielame v premiére v rámci autorského cyklu V skratke.
Od piatku si môžete na Litere vypočuť dve poviedky prozaika z Čiernej hory Miodraga Vukoviča. Irónia a sebairónia, spochybňovanie nespochybniteľných istôt, groteska, ale aj temné tóny stagnácie a mlčania, to je priestor a voľne sa premiestňujúci čas Vukovičových textov. Poviedky Traktát o manželstve a Kruh hlavy sme vybrali z prvého slovenského vydania Vukovičových próz Kruh hlavy. V réžii Róberta Horňáka číta Lucia Vráblicová a Peter Rúfus. V roku 2009 redakčne pripravil Oleg Pastier.
Nasleduje literárne pásmo o románe Sklenená záhrada z pera moldavskej autorky, držiteľky Ceny Európskej únie za literatúru Tatiany Tibuleac. Tamara Pavlovna si v detskom domove vyberie dievčatko, ktoré síce nerozpráva jej jazykom, no najviac vydrží. Totiž jedine s vytrvalosťou a zaťatosťou, obklopená drobnými radosťami z pestrého života na dvore jedného bytového domu v Kišiňove, nájde dospievajúca Lastočka spôsoby, ako sa vyrovnať s cudzím jazykom, neľahkými podmienkami, pocitom viny z túžby po vlastných rodičoch. V našej literárnej polhodinke nebudú chýbať osvedčené rubriky ako sú Vizitka, Ukážky z knihy, Recenzia, či Na slovíčko. Autorsky pripravila Mária Danadová. Ukážky číta Ivana Kováčová. Relácia je z roku 2023.
Francúzska literatúra dala svetu mená, ktoré sa stali dedičstvom európskej kultúry. Čo pre drámu znamenal Jean Racine a pre komédiu Moliére, to pre poéziu znamenajú mená Paul Verlaine a Arthur Rimbaud, dvaja z predstaviteľov tzv. prekliatych básnikov. Svojou tvorbou nielenže inšpirovali a ovplyvnili nasledujúce generácie, ale spustili proces hľadania nových zdrojov obrazotvornosti a nových priestorov pre modernú poéziu. V pásme poézie s názvom Až príde noc vám na Litere ponúkame verše štyroch autorov 20. storočia, ktorý sa výraznou mierou zaslúžili o súčasnú tvár francúzskej poézie. Sú nimi Benjamin Péret, Pierre Réverdy, Jacques Réda a Jacques Prévert. Každý z nich je iný, každý si vytvára vlastný svet obrazov, ale východiská majú spoločné – a tými sú diela ich veľkých predchodcov. Recitujú Peter Rúfus a Miroslav Trnavský.
Autor programového týždňa: Martin Šenc
Ilustračné snímky: pixabay.com. shutterstock.com
