V našom programe sa tento týždeň venujeme rómskej tematike a rómskym autorom pri príležitosti Medzinárodného dňa rómskeho jazyka.Ten si každoročne už od roku 2009 pripomína európska i slovenská verejnosť 5. novembra. Na pokračovanie si budeme čítať poviedky z knihy rómskeho prozaika Ľudovíta Didiho Príbehy svätené vetrom, ďalej sa stretneme s autormi Deziderom Bangom, Elenou Lackovou, Danielou Hivešovou - Šilanovou či Víťom Staviarskym, ale objavíte i svet Cinky Panny. Okrem toho si vypočujete rôzne eseje a pásma venováne rómskej problematike. Do týždňa sme zaradili aj dlho nevysielanú, pôvodnú rozhlasovú hru z cirkusantského prostredia Clown, ktorú napísal Ján Kákoš. V závere týždňa sa ešte môžete tešiť na premiéru druhého pokračovania pásma Martina Šenca z nášho pôvodného cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera o strašidelných príbehoch Petra Krištúfka, v jeho posmrtne vydanej zbierke Morytáty.
Hneď v úvode nášho týždňa vám ponúkneme čítanie na pokračovanie z knihy rómskeho prozaika Ľudovíta Didiho Príbehy svätené vetrom. Autentická kniha je plná pestrých príbehov z rómskeho prostredia napísaná pôvabne insitným, rómskym variantom magického realizmu. Dej sa krúti okolo široko rozvetvenej rodiny Róma Ondráša, ktorá tvorí galériu typických postavičiek s neľahkými osudmi, kde sa viac hladuje než hoduje, viac špekuluje než pracuje, kde však nikdy nechýba zmysel pre humor a radosť zo života. V réžii Viery Weidlerovej poviedky v piatich častiach číta Ján Mistrík. V úvode programu si vypočujete telefonický rozhovor s autorom, ktorý v roku 2007 nahrala redaktorka Jana Hevešiová.
Od pondelka tiež môžete počúvať aj rozhlasovú hru Júliusa Balca Husle s labutím krkom. Bude o fascinujúcom hudobnom nástroji, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou života Rómov. Rozhlasovú podobu Balcovej novele dala Jana Hevešiová. V réžii Gejzu Dezorza účinkujú Ján Mistrík, Leopold Haverl, Lenka Košická, Richard Klvač, Ľubomír Paulovič, Szidi Tobias, Ivan Laca a ďalší. V roku 2003 redakčne pripravila Dagmar Kinčeková.
Rómovia tvoria v Európe spoločenstvo niekoľkých miliónov ľudí. Nemožno povedať, že by boli neznámi. Predstava o nich je však skreslená a často sa stretávajú s negatívnymi stereotypmi. Jean Piere Liégeois je historikom prednášajúcim dejiny rómskeho etnika na Descartesovej univerzite v Paríži. Z jeho práce pochádza i esej, ktorú vám ponúkame pod názvom Rómovia, cigáni a kočovníci. Číta Viktor Sabo. V roku 2006 redakčne pripravil Ján Zaťko.
Jedinečné rozhlasové pásmo s použitím reportážnej nahrávky (z rozhovoru o sociálne znevýhodnených skupinách obyvateľstva, s Martinom Vavrinčíkom, riaditeľom odboru pre sociálne vylúčené spoločenstvá) a úryvkov z knihy Chaos totalos autorky Ingrid Antalovej, pripravili autori Rozália Vlasková a Silvester Lavrík. Ten zároveň pásmo číta a polemizuje v ňom. Program má názov Rozhovory o detstve v rómskej osade. Počúvajte od utorka.
A tak ťa ľúbim - pod týmto jednoznačným názvom, ktorý znie ako ľúbostná výzva, vás pozývame počúvať pásmo poézie Daniely Hivešovej Šilanovej, aktivistky za práva Rómov a spoluzakladateľky rómskeho divadla Romathan, ktorá sa roky venovala umeleckej a novinárskej práci s Rómami. Autorsky pripravila Viera Prokešová.
Dominika Moravčíková je poetka, prozaička a doktorandka muzikológie. V rámci muzikologického výskumu sa venuje aj problematike hudobného vzdelávania v rómskych komunitách. V cykle esejí si na Litere môžete vypočuť jej príspevok na tému Rómske literárne svety medzi nami. Moravčíková si vo svojej eseji kladie otázku, ako môžeme definovať rómsku literatúru a otvára dôležitú tému absencie súčasných rómskych hlasov v knižnej produkcii na Slovensku. Číta Jana Pilzová.
Od stredy si budete môcť vychutnať dlho nevysielanú rozhlasovú hru z roku 1963, z prostredia cirkusu. Jej autor Ján Kákoš ju nazval Clown a v hlavných úlohách budete počuť herecké legendy ako Július Pántik, Stano Dančiak či Viliam Záborský. V roku 1963 režijne naštudoval Jozef Dánai.
Od štvrtka nájdete v našom vysielaní pásmo z cyklu Krajina kníh, ktoré sa venuje knihe Viťa Staviarskeho Kale topanky o Rómoch a ich tragikomickom živote, dielu ocenenému prestížnou literárnou cenou Anasoft litera 2013. Ide o živelné rozprávanie o malých rómskych obchodníkoch z východného Slovenska. Opisuje tragikomický život rómskych trhových kšeftárov, obyvateľov osád a iných rázovitých postáv a postavičiek. Pásmo pripravil Egon Tomajko.
V roku 2023 vyšli v slovenčine rozprávania Eleny Lackovej, ktoré spracovala Milena Hübschmannová. Vydanie knihy sa stalo udalosťou, v krátkom čase sa vypredal prvý náklad, bola vydaná dotlač... Prinášame vám výber z tohto rozsiahleho diela. Ponúka najtemnejšie a najjasnejšie roky pohnutého života Eleny Lackovej: obdobie Druhej svetovej vojny a potom čas, keď po vojne rómsky súbor putoval s jej divadelnou hrou a robil osvetu, ale aj získaval sebaúctu po ťažkých rokoch útlaku. Knihu Narodila som sa pod šťastnou hviezdou do slovenčiny preložila Júlia Choleva Vrábľová. V réžii Stanislava Bilého úryvok z nej číta Jana Wernerová.
Vo vysielaní samozrejme dáme priestor aj ďalším rómskym autorom, ktorých diela sú výrazným spestrením slovenskej literárnej tvorby. Povedz mi, Iboja - pod týmto názvom vás pozývame počúvať pásmo poézie rómskeho básnika Dezidera Bangu, ktoré pripravil a uvedie básnik Štefan Moravčík. Recituje Ivan Laca.
Od piatku sa môžete tešiť na druhé pokračovanie pásma Martina Šenca z nášho pôvodného cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera, tentoraz o strašidelných príbehoch Petra Krištúfka, v jeho posmrtne vydanej zbierke Morytáty. Uvádzame v premiére pod názvom Strašidelné príbehy Petra Krištúfka. Sprievodné slovo má Tomáš Bartoněk. Komentár načítal Dado Nagy. V druhej časti vám herci Peter Ondrejička a Daniel Šencová budú čítať poviedky Pri ohni, Bozk, Ten deň. Program je z roku 2024.
Pridávame dramatizované pásmo Ivana Szaba Cinka Panna o legendárnej primáške z Gemera. Účinkujú Ivan Laca, Dáša Rúfusová, Ján Mistrík, Oľga Šalagová, Linda Zemánková a Milan Bahúl. Réžia: Jana Strnisková. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2006.
Záver nášho týždňa bude patriť eseji Matúša Marcinčina Po mene ťa zavolám o životnom príbehu mladej rómskej ženy a sile pomenovávania: „Dlho mi trvalo, kým som naozaj pochopil a skutočne porozumel, že nazvať človeka po mene je prvý krok, ktorým mu preukazujeme úctu a ľudskú dôstojnosť. Zbavujeme ho anonymity, dávame mu konkrétnu tvár a absolútnu hodnotu človeka...“ – píše vo svojej eseji autor. Číta Igor Kasala. Vyrobilo košické štúdio Slovenského rozhlasu v roku 2024.
Týždeň zostavil: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
