Tento týždeň bude v našom hľadáčiku slovenský literárny klasicizmus, s nosnou osobnosťou Antona Bernoláka, ktorý sa ako prvý pokúsil o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. O ňom i o jeho súputníkoch si budeme hovoriť odborne i odľahčene, poeticky i dramaticky. V ich dielach sa vrátime v čase, k našim koreňom, pripomenúc si kus histórie, ktorú pre nás dnes, písali oni kedysi.
Napriek tomu, že jeho aktivita bola zameraná najmä na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že bez toho, aby Slováci nepoužívali živú reč v písomnom styku a v školstve, nie je možné, aby sa sformovali na novodobý moderný národ, ktorý by smeroval k svojej svojbytnosti. Reč je o Antonovi Bernolákovi, rímskokatolíckom kňazovi, ktorého si priblížime v celotýždňovom päťdielnom čítaní na pokračovanie. Do cyklu Slovenské rody prispel Jozef Repko titulom Tu máte slovo moje. Z akého prostredia pochádzal prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny a kam až siahal rod Bernolákovcov, vám rozpovie Juraj Hrčka, Juraj Kemka, Martin Kaprálik, Vladimír Minarovič, Igor Štefuca, Dáša Rúfusová a ďalší. Seriál v réžii Pavla Gejdoša je z roku 2006.
Následne dávame o pozornosti dramatizáciu diela Juraja Fándlyho, Rozhovor mnícha s diablom. Je to jeho literárne najcennejšie dielo, napísané v bernolákovskej slovenčine, vtipné a polemické. Sledujeme tu dialóg uštipačného diabla s učeným, ale konzervatívnym mníchom. Autor chcel pobaviť mladých vzdelancov, ktorí sa hlásili k novým duchovným prúdom v súlade s reformami Jozefa II. Zbavovali cirkevný život formálnosti a výchovávali mladých kňazov v novom duchu tak, aby sa stali ľudovými, užitočnými občanmi. Účinkujú Dušan Jamrich, Emil Horváth, Ján Mistrík, Peter Bzdúch, Peter Sklár a ďalší. Režíroval Igor Hrabinský v roku 1995.
Písať pútavo o histórii nevie každý. A nachádzať, objavovať nové témy archívov, aby z toho mala osoh širšia verejnosť - to je tiež úloha ako pre „detektíva”. Erike Juríkovej sa to darí. Rozhovor s touto archivárkou, vysokoškolskou pedagogičkou, latinčinárkou i angličtinárkou vám prináša Andrea Eliášová v pásme z nášho cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera. Jej hostka docentka Erika Juríková pôsobí roky na Trnavskej univerzite, spája lásku k latinčine s angličtinou, v archívoch objavila mnoho zaujímavých tém, o ktorých vie pútavo písať. Témou rozhovoru bude jej kniha Bratislava-známa, neznáma (Bratislava v 18.storočí očami Mateja Bela), ale aj knižná novinka, historická pamätnica o hrade Gýmeš. Ukážky z kníh interpretuje Helena Čajková. Reláciu O pokladoch archívov vysielame v premiére.
Od utorka sa do nášho vysielania dostane pásmo z cyklu Ars litera, ktoré nám predstaví kňaza, spisovateľa, najstaršieho bernolákovca a národného buditeľa Juraja Fándlyho. Teréziu Simanovú bude zaujímať ako jeho život tak dielo. Program je z roku 2019.
A čítať sa bude aj z eseje zakladateľa moderného slovenského knihovníctva Antona Augustína Baníka. Počúvajte pod názvom 150 rokov od založenia Slovenského učeného tovarištva. Autor sa zamýša nad významom bernolákovskej kodifikácie slovenčiny a dôležitosti prvej celoslovenskej organizácie, združujúcej predovšetkým katolícku inteligenciu. Esej na Litere interpretuje Jana Pilzová.
Následne vás pozývame počúvať rozhlasovú miniatúru z cyklu Galéria slávnych venovanú životu a dielu jazykovedca Antona Bernoláka. Autorom programu je Jozef Leikert. Číta Ivan Laca. V roku 2010 redakčne pripravil Patrik Oriešek. A po relácii pridávame verše Juraja Fándlyho, ktoré majú viac ako dvesto rokov. Sú nazvané Napomínáňá a zarecituje vám ich Karol Machata. Nahrávka pochádza z roku 1984.
Hoci kultúrna slovenčina a úsilia o jej kodifikáciu jestvovali aj skôr, práve A. Bernolákovi sa podarilo vytvoriť všetky základné kodifikačné práce. Aj o tom bude reč v relácii Petra Turčína a Roberta Kotiana s názvom Na počiatku bolo "ô" Hosťami v štúdiu sú jazykovedec prof. Pavol Žigo, riaditeľ jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV a historik dr. Peter Podolan, z Katedry slovenských dejín FiF UK v Bratislave. Relácia je z roku 2013, počúvajte od stredy.
V tomto roku si pripomíname aj dvojsté výročie vydanie jedného z najznámejších diel našej literatúry, básnickej skladby Jána Kollára Slávy dcéra. Pri tejto príležitosti si vypočujete reláciu z nášho pôvodného esejistického cyklu V skratke, ktorú autor Martin Šenc venoval práve tejto básni. Číta Tomáš Bartoněk. Vysielame v premiére pod názvom Slávy dcéra a formovanie moderného slovenského národa. Následne si úryvok z tohto diela aj vypočujete a to v pôvodnej biblickej češtine, v ktorej bolo napísané, ale aj v novšom prebásnení Ľubomíra Feldeka, ktoré vyšlo pod názvom Dcéra slávy v roku 1979. Recitujú Ján Haruštiak a Marianna Mackurová.
V rámci týždňa slovenskému literárnemu klasicizmu si od štvrtka môžete vypočuť tiež pásmo o jednom z najväčších slovenských básnikov – Jánovi Hollom. Je autorom rozsiahlych eposov - Svätopluka, Cyrillo-Metodiády, Slávy, ďalej selaniek, žalospevov a množstva príležitostných básní, ktorými dokazoval umeleckú životaschopnosť bernolákovčiny. Narodil sa v Borskom Mikuláši a práve o rodnom dome, básnikovom detstve i vzťahu k rodnému kraju bude autor Ján Bábik hovoriť s lektorkou rodného domu J. Hollého, Margitou Benkovou. V programe Buď pozdravený, dômok malý spoluúčinkujú Ladislav Chudík, Peter Sklár, Jozef Šimonovič, Andrea Martvoňová, Beáta Dreisigová. Režíroval Vladimír Rusko v roku 2000.
Zakladateľ moderného slovenského knihovníctva Anton Augustín Baník sa veľmi intenzívne zaujímal o obdobie národného obrodenia. Vo svojich statiach sa zaoberal aj osobnosťou Antona Bernoláka, Jána Hollého či Ľudovíta Štúra a hľadal spojivá medzi ich predstavami o dejinnom vývoji a názormi na riešenie slovenskej otázky. Svoje úvahy publikoval v článku s názvom Národné poslanie Jána Hollého v júni 1930. Úryvok z neho číta Jana Pilzová.
Ján Hollý pôsobil ako farár v Maduniciach 29 rokov a napísal tam takmer celé svoje pôvodné dielo. Písal bernolákovčinou, ktorej význam ako literárneho jazyka dokazoval hlavne prekladmi z diel gréckych a rímskych básnikov. Po vyhorení madunickej fary odišiel na faru v Dobrej Vode, kde v júli 1843 s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom prerokovali kodifikáciu nového spisovného jazyka. Zomrel takmer slepý 14. apríla 1849 na Dobrej Vode. Pri samom zrode spisovnej slovenčiny sa o časomerný rytmus zaslúžil práve Ján Hollý, a potom Ján Kollár v predspeve k Slávy dcére. Hollý tvoril v bernolákovčine, Kollár v češtine. Obidva tieto jazykové útvary sú pre časomieru mimoriadne vhodné, hlavne kvôli tomu, že umožňujú spondejskú stopu – teda dve dlhé slabiky. S nástupom štúrovskej slovenčiny a jej rytmického krátenia bolo už spondej ťažšie tvoriť, a tým aj možnosti časomiery boli obmedzené a nik už na Hollého nenadviazal. Úryvok z Hollého Selaniek recituje Alfréd Swan.
Na Litere vám tiež ponúkneme ukážky zo satirickej tvorby Jozefa Ignáca Bajzu. Jeho epigramy preložil Marián Heveši, recituje Ladislav Chudík. Pridávame pásmo Martina Šenca Najpopulárnejšie dielo Jozefa Ignáca Bajzu o texte tohto kritika bernolákovčiny – Veselé príbehy a výroky. Účinkujú Tomáš Bartoněk a Daniela Šencová. Relácia je z cyklu Z tvorivej dielne Rádia Litera z roku 2020.
Osvietenský prozaik Jozef Ignác Bajza bol katolíckym kňazom v Dolnom Dubovom, kde vytvoril zásadnú časť svojho diela. Na konci života bol kanonikom v Bratislave. Jeho najvýznamnejšie dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi je prvým pôvodným slovenským románom. Pokúsil sa v ňom vytvoriť spisovnú literárnu slovenčinu kombináciou západoslovenských prvkov s česko-moravskými. Bajza viedol tvrdý boj proti skostnatenému feudálnemu systému, no dosiahol opak. Cirkev ho odsúdila na kláštorné väzenie. Osud románu však dokazuje, že pokrokové myšlienky sa nedali udusiť nijakým násilím. Dielo je najodvážnejšou kritikou spoločenských pomerov, aká sa dovtedy a dlho potom nie, v slovenskej literatúre objavila. Úryvok z románu číta Alfréd Swan.
Záver nášho týždňa bude patriť dokumentárnemu pásmu Dalibora Uhlára o velikánovi našej histórie - osvietenskom vzdelancovi, cirkevnom a národnom dejateľovi, členovi a mecenášovi Slovenského učeného tovarišstva - Alexandrovi Rudnayovi. Relácia je z roku 2011.
Autor programového týždňa: Martin Šenc
Text: Lucia Šaráková
Ilustračné snímky: wikipedia. org., TASR
