Prechádzky po talianskom literárnom koloseu
Tento týždeň vás pozývame k vrcholkom talianskej literatúry. Presvedčíme vás, že Boccacciov Dekameron nie je vonkoncom dielo, ktoré by si zasluhovalo byť na okraji literatúry s nálepkou nemravnosti. Tie najlepšie napísané boccacciovské zábavné príbehy majú v sebe hlbší zmysel, sú úsmevnou nemoralizujúcou sondou do všetkých pozemských nečností, akých je človek schopný. Ide o poznanie, ktoré by malo viesť bez nátlaku k čnosti. S Albertom Moraviom sa pred vami rozostúpi tabuizovaný svet muža a jeho vnímanie telesnej stránky ženy, ale ponúkne sa vám aj psychologická sonda do života dobrákov, ktorí nemajú strážnych anjelov, ale strážnych diablov. S Umbertom Ecom na vás čaká Baudolino, ale aj úryvky z Mena ruže. Svet poézie sa vám odkryje cez Danteho, Michelangela Buonarottiho a Torquata Tassa.
V cykle Čítanie na pokračovanie sa v piatich častiach stretnete s postavou 13-ročného chlapca Augustína. Príbeh podľa románu Alberta Moraviu Augustín bude čítať Róbert Roth. Brilantne sa v ňom preniká do vnútorného sveta dospievajúceho chlapca, ktorého žiarlivá synovská láska k matke prechádza z nevinnosti k odporu, sexuálnej zvedavosti. Žiarlivosť u chlapca vzbudí mládenec, s ktorým matka počas dovolenky nadviaže bližší vzťah. Augustín sa v čase dovolenky pridruží k skupine chlapcov z periférie, spozná ich vulgárnosť, pokrytectvo a je konfrontovaný s ich dvojzmyselnými rečami o matke. Stretnutia so skupinkou chlapcov ho menia, stráca staré zvyky, cíti, že už úplne nepatrí do bohatého sveta, z ktorého pochádza, ale nepatrí ani do tejto novej skupiny chlapcov, bráni mu v tom ešte jemnosť.
Pri rozprávačskom majstrovstve Alberta Moraviu môžete zotrvať aj vďaka trom poviedkam zo zbierky Spod prahu. Prvá má názov Strážny diabol, druhá Strážny anjel a tretia Veronikine šaty, ktoré budú vo vysielaní od piatku. V réžii Martina Bendika v nich účinkuje František Kovár. V prvej poviedke vám hlavná postava prerozpráva tri situácie, v ktorých ho prehnaná dobrota doviedla až k bodu, keď za ozval strážny diabol. Vtedy sa z mäkkého dobráka stala obrnená korytnačka a nastúpilo pekelné rozriešenie. Hlavná postava dobráka si uvedomuje v čase prehnanej dobroty potrebu hoci len malej trochy zloby, ktorá by ho zachránila pred zásahom strážneho diabla. V poviedke Strážny anjel sa zoznámite s Moraviovým vnímaním priateľstva ako niečoho anjelského. Priateľ ako strážny anjel, ktorý chráni pred zlom, hoci sa mu za to dostáva nevďak. V poslednej poviedke sa dozviete, že manželský život je aj nahota a nie len prehnaná cudnosť, z ktorej pramení konflikt medzi manželmi. Vynikajúca je tu metafora renesančných či cisárových nových šiat. Zaujímavé informácie o diele a živote Alberta Moraviu sa môžete dozvedieť vďaka Miroslave Vallovej, ktorá preložila Moraviov román Augustín do slovenčiny. Rozprávať sa s ňou bude Róbert Šedivý v pásme Alberto Moravia v cykle Autor na dnes, ktorý pôjde od pondelka.
Medzi vrcholné výbery tohto týždňa patria dve dramatizácie
Boccacciovho Dekameronu a rozhlasová
hra podľa románu Alessandra Manzoniho Snúbenci,
ktorých prvá časť bude vo vysielaní už od pondelka. Hru v roku 1988 podľa
prekladu Emanuela Jozefa Cubínka režíroval Igor Hrabinský. V hre účinkujú Jozef
Vajda, Zdena Studenková, Viera Strnisková, Ladislav Chudík, Jela Lukešová,
Július Pántik, Eduard Vítek, Ivo Gogál a ďalší. V Snúbencoch vás čaká strhujúci historický príbeh odohrávajúci sa
v 17. storočí a neľahká cesta dvoch milujúcich sa mladých ľudí Renza
a Lucie za naplnením svojej lásky. Ich pomocníkom je katolícky kňaz Cristoforo.
Román je zároveň sondou do kresťanského prežívania viery, odkrývajú sa mnohé
pozitívne aspekty kresťanstva, ale nezatajuje sa ani zbabelosť farára
Abbondia či skúsenosť vstupu do kláštora z donútenia.
Od stredy bude vo vysielaní dramatizácia Dekameronu Giovanniho Boccaccia pod názvom M.S. Dekameron. V réžii Magdy Grandtnerovej účinkujú Ivan Letko, Ivan Krivosudský, Jana Nagyová, Ľubo Gregor, Alfréd Swan, Judita Ďurdiaková. Od štvrtka sa môžete tešiť na rozhlasovú hru Mariána Grebáča Oprášený Dekameron, kde má réžiu Oľga Janíková a účinkujú Kamila Magálová, Michal Gučík, Emil Horváth, Viera Richterová-Horváthová, Ivan Letko. Boccaciov Dekameron patrí k základným dielam svetovej literatúry a hoci sa v dejinách dokonca ocitol na okraji literatúry, zaraďovali ho k podpultovým pornografickým erotikonom a katolícka Cirkev z neho v 16. storočí dokonca nechala odstrániť všetky antiklerikálne časti, je to dielo, ktoré má hlbší zmysel. Svojim zábavnými časťami sa usilovalo pomôcť ľuďom k úteku pred smútkom a smrťou, keďže v čase jeho písania (1348) zúril v talianskej Florencii mor. Je protidanteovské – na rozdiel od Danteho, ktorý smeroval od tela k duchu, Boccaccio smeruje od ducha k telu. Sústredí sa na reálny život so všetkými jeho slasťami, radosťami, pádmi, chce všetko vedieť o pozemskom svete – lebo je presvedčený, že keď spoznáme všetky tieto klamné veci sveta, povedie to človeka k cnosti. Zobrazuje tieto skutočnosti cez smiech, žartovnosť, ale aj satiru a iróniu – lebo je presvedčený, že moralizovanie tu už bolo a človek zostal aj tak nezmenený. Objektom jeho kritiky je meštianstvo, ale aj šľachta (pričom rozlišuje šľachtu od šľachetnosti, nestotožňuje ich) a najviac duchovenstvo, kde nenachádza ani jednu pozitívnu postavu. Jeho novely hovoria aj o čistej láske, ale prevažuje láska zmyselná, telesná. Originalita Dekameronu nie je v témach (tie sú mnohé prebraté z literatúry, ľudovej tradície), ale v spôsobe ich spracovania. Nové je poňatie telesnej lásky, ktorá ak je hriechom (pri nevere), tak Boccacio ju zaraďuje k najnižším hriechom, čím ide proti tradičnej prísnej stredovekej morálke. Nové je oproti stredoveku aj vnímanie ženy – nepohŕda ňou, jej telom, proti heslu „memento mori“ stavia radosť zo života. (porov. Jozef Felix: Dve románske fresky, 1973).
Viaceré podoby tajomstiev a príbehy s otvorenými koncami vám ponúka významný súčasný taliansky spisovateľ Umberto Eco. O jeho diele Meno ruže sa môžete dozvedieť v pásme Umberto Eco: Meno ruže z pera Margit Garajszki, ktoré je súčasťou cyklu Kapitoly z dejín románu 20. storočia, a vo vysielaní bude od utorka. Číta Alfréd Swan a Soňa Ulická. Tajomstvá lode môžete objavovať v historickom príbehu zo 17. storočia v Ecovom románe Ostrov včerajšieho dňa, ktorý v réžii Martina Bendika číta Dušan Jamrich. Od štvrtka vás pozývame putovať spolu s Baudolinom jeho príbehom. Ukážku z románu Baudolino číta Karol Machata.
Od piatku bude vo vysielaní esej F. X. Šaldu Básnická osobnosť Danteho, ktorú vám prečíta Jozef Šimonovič. Verše Torquata Tassa Láska je dušou sveta budete počúvať od piatku v recitácii Petra Rúfusa a v preklade Viliama Turčányho. Pod názvom Som ako mesiac sme pre vás vybrali pásmo o poézii Michelangela Buonarottiho. Účinkujú Alfréd Swan a Miroslava Michalková.
Prajem vám pri počúvaní tohto talianskeho týždňa nové docenenie poviedkovej tvorby Alberta Moraviu, ktorá vie príjemne prekvapiť svojimi možno až odvážnymi témami a otvorí pred vami tému, nad ktorou ste azda ani nikdy nepremýšľali, a to svet dobrákov a ich vzťah k zlu. Nezabudnite si vypočuť Manzoniho Snúbencov a nech sa vám tvár usmieva pri počúvaní Boccaccia. Možno budete dlho uvažovať nad tým, aký úsmev to pri počúvaní máte.
