A máme tu november. Stromy zhadzujú posledné listy, ktoré vietor pozaháňa až na hlavné cesty. Listy vo vetre utekajú, náhlia sa, akoby boli vystrašené. Na rohoch kvetinárstiev to hýri vencami a novembrovými chryzantémami. Večerné prechádzky sú už sprevádzané tmou a tento týždeň mieria práve na cintoríny, keďže si pripomíname Pamiatku všetkých verných zosnulých. Počas týchto dní, keď budeme všetci viac rozmýšľať o našich predkoch, krehkosti života a večnosti, chceme byť aj my na Rádiu Litera s vami a byť vám v tomto prežívaní nablízku.
Vybrali sme pre vás z rozhlasovej ponuky detektívne záhrobné poviedky A. E. Poea. Na cintoríne sa ocitneme vo fíčri Kráčajúc po hrobe predkov, ale aj vo výborne napísanej poviedke G. G. Marqueza Svätica. Pri téme svätíc ostaneme aj vďaka hre G. B. Shawa Svätá Jana. O cintoríne ľudských nádejí vám viac prezradí úryvok z knihy Samka Táleho: Kniha o cintoríne. Na hrob lásky Rómea a Júlie sa pozrieme očami Pavla Smolíka. Tešiť sa môžete na rozhlasovú hru Babička podľa literárnej predlohy Boženy Němcovej a na hru Strašidlá od Henrika Ibsena. Z poézie si budete môcť vypočuť Hviezdoslavovu Zuzanku Hraškovie a verše Paľa Olivu.
V Čítaní na pokračovanie sme pre vás vybrali päť detektívnych „záhrobných“ poviedok od Allana Edgara Poea pod spoločným názvom Zaživa v hrobe. Preložil ich Ján Vilikovský a v réžii Martina Kákoša vám ich prečíta Dušan Jamrich. Od pondelka bude vo vysielaní poviedka Jama a kyvadlo, od utorka Skokan, od stredy Podlhovastá debna, od štvrtka Moralia a zradné srdce a od piatku poviedka Zaživa v hrobe.
Divadelná hra Svätá Jana, ktorá vyšla v roku 1923 a je považovaná za vrchol divadelnej tvorby Georgea Bernarda Shawa. Podnetom pre jej napísanie sa stalo svätorečenie Johanky z Arcu v roku 1920. Hru Svätá Jana si môžete vypočuť v dvoch častiach. Jej prvá časť sa bude vysielať od pondelka a druhá časť od utorka. Hru upravil a režíroval Tibor Rakovský. v hre účinkujú František Zvarík, Ľudo Ozábal, Mária Kráľovičová, Štefan Kvietik, František Dibarbora, Ondriš Jariabek, Ivan Kauzliarič, Anton Mrvečka, Branislav Koreň, Elo Romaníčk, Vladimír Durdík a ďalší, 1962.
Pri téme svätých zostaneme od utorka aj vďaka vynikajúco napísanej poviedke Gabriela Garcíu Márqueza pod názvom Svätica. Preložila ju Eva Palkovičová. V réžii Štefana Korenčiho ju prečíta Vladimír Minarovič. Nebude v nej chýbať tajomno a fantázia. Ocitneme sa aj na cintoríne, ktorý sa presúva. Nešťastný muž musí preto vykopať svoju nebohú manželku a dcéru. Prekvapujúco však zistí, že telo dievčatka sa ani po 11 rokoch nerozpadlo, preto podnikne kroky na jeho svätorečenie.
Odchod z tohto sveta do toho obrazne povedané rozprávkového, večného dokázala cez postavu babičky majstrovsky zobraziť aj Božena Němcová. Od stredy sa bude vysielať rozhlasová hra Babička, ktorú pre rozhlas podľa známej literárnej predlohy Boženy Němcovej zdramatizoval Ján Uličiansky. Hra vznikla v roku 2004 a v réžii Martina Kákoša v nej účinkujú Eva Krížiková, Zuzana Porubjaková, Zdena Studenková, Ivan Romančík, Rebeka Horňáková, Peter Dóza a Tomáš Lukáč. Ak si nájdete čas na jej vypočutie, zaznie v nej aj takýto sugestívny záver: „Každý príbeh sa raz dorozpráva... Na konci toho môjho bzučali včielky, voňala nová jar, ibaže ja som už nemala síl ísť do božieho kostolíčka... Hlavu som mala bielu ako sneh a hlas slabší a slabší. Preto som sa včas rozlúčila so všetkými, čo som mala rada. I tú nemú tvár, mačky i psíkov som k sebe povolala... Sultán a Tyrl sa ku mne túlili, zoslabnuté ruky nežne lízali... lebo každé zvieratko, keď ho má človek rád, je mu vďačné. A keď mi už Barunka naposledy čelo pohladkala, otvorila okno na komôrke, aby som ním mohla odísť do rozprávky... V nej si ďalej tíško na kolovrátku pradiem, nebeským včeličkám svoje príbehy rozprávam a som šťastná, že keď si ľudia tam dole na babičku spomenú, je im pri tej spomienke sladko ako po mede...“
Tento týždeň si môžete oživiť svoje spomienky na knihu Daniely Kapitáňovej Samko Tále: Kniha o cintoríne. Vo vynikajúcej interpretácii Ľuboša Kostelného sa pred vami vynorí mentálne zaostalý zberač papiera, z ktorého sa vykľuje krutý pomstychtivý udavač. Doba komunizmu sa vám predstaví ako cintorín ľudských nádejí.
Maliar Svetla - Vincent van Gogh v liste svojmu bratovi Teovi: „Ak hľadíme na koniec Bytia, v duchu sa nám vynára myšlienka na Boha. Aspoň u mňa je to tak: nikde nerozprávam radšej než na cintoríne, pretože tu stojíme všetci na rovnakej pôde, ba nielen to, ale tu aj cítime, že stojíme na rovnakej pôde a nikde inde nemáme vždy ten pocit.“ Táto, ale i ďalšie hodnotné reflexie o smrti vám prinesie od štvrtku fíčer Juraja Gembického a Hany Rodovej pod názvom Kráčajúc po hroboch predkov. Pôjde o fíčer o cintorínoch, hroboch, náhrobkoch a osobnostiach v Košiciach. Respondentmi budú: Martin Pristáš, Juraj Gembický, Marcela Ďurišová, Joachym Attila Banykó, Zbigniev Nišponský, Štefan Eliáš, Jossi Steiner, Jana Švantnerová.
Apokryfárium Pavla Smolíka pod názvom Rómeo a Júlia 2012 alebo hrob lásky vám prinesie od piatku príbeh Rómea a Júlie a tému hrobu lásky, ako ho nepoznáte. V relácii zaznejú úryvky z hry Wiliama Shakespeara Rómeo a Júlia v slovenskom preklade Jozefa Kota. V réžii Pavla Smolíka účinkujú František Kovár, Marián Geišberg, Dušan Kaprálik, Miroslav Trnavský, Přemysl Boublík, Soňa Ulická, Mária Schlosserová, Danica Matúšová, Ľubomír Bukový.
Tohtotýždňovú tému záhrobia, svätých, večnosti a pominuteľnosti či cintorínov doplní, hoci v úplne inom tematickom vyznení ponurá hra Henrika Ibsena Strašidlá. „Hra je drsným a neľútostným obrazom rozkladu a narušenia ľudských vzťahov v spoločnosti. Je obrazom hlbokej vnútornej morálnej krízy človeka, do ktorej ho vohnali spoločenské konvencie, lži, náboženské a ideologické predsudky doby. Hovorí o bezvýchodiskovosti akejkoľvek vzbury a márnej snahe po osobnej, duchovnej slobode, ak sme osudom a dejinným naplnením predurčení k rozkladu a zániku.“ V réžii Štefana Korenčiho účinkujú Jana Lieskovská, Martin Horňák, Emil Hortváh, Richard Stanke, Emília Vášáryová, Darina Vašičková, 2007.
Poézia bude tento týždeň zastúpená na Rádiu Litera krátkou sociálnou baladou Pavla Országha Hviezdoslava Zuzanka Hraškovie. Je príležitosťou zamyslieť sa nad tragickým osudom a smrťou malej macochou utýranej Zuzanky. Verše zarecituje Viliam Záborský. Vo vysielaní bude od stredy. Do poézie vás vovedie aj formát Autor na dnes, ktorý bude venovaný básnikovi Paľovi Olivovi. Patrí k vrcholným predstaviteľom slovenskej katolíckej moderny a zomrel mladý 26-ročný na tuberkulózu. V pásme zaznejú jeho básne Oblaky, Sestra smrť a Hry decembrové.
